Kultura22

Siamion Bukčyn pamiaci Vitala Tarasa

Što za kon karaje hetuju vialikuju, pryhožuju siamju? I za što?

Što za kon karaje hetuju vialikuju, pryhožuju siamju? I za što?

Vitalik Taras. Chłopčyk. Školnik. Jamu 15 hadoŭ. Zdajecca, na 40-hodździ jahonaha baćki, Valancina Jafimaviča, ja ŭbačyŭ jaho. Zapomnilisia intelihientnaść, vytrymka, dobrazyčlivaja ŭśmieška.

Studentam fakulteta žurnalistyki jon praz baćku braŭ u mianie niejkija knihi.

Praz šmat hadoŭ ja paznajomiŭsia ź im bližej. Jon dapamahaŭ mnie ŭ pracy nad pieršymi numarami haziety «Jevropiejskoje vriemia». U jaho ŭžo było imia ŭ žurnalistycy, čytačy viedali aŭtara hučnaj rubryki «Koła dzion» u «LiMie» jašče pierabudoŭnych časoŭ.

Tady ja ŭpieršyniu ŭbačyŭ asnoŭnuju jakaść jaho asoby: spałučeńnie intelihientnaści i dabryni ź niepakaznoj, ale całkam adčuvalnaj volaj. Usio heta było aśviečana kulturaj, było vidać, što jon šmat pracavaŭ, čytaŭ, imknuŭsia zrazumieć. Mnie zdajecca, što mienavita dziakujučy hetaj zasiarodžanaj unutranaj pracy jon zrabiŭsia sapraŭdnym prafiesijanałam, vyras u vialikaha publicysta sa svajoj manieraj, nasyčanaj viedańniem suśvietnaj historyi i kultury. Jaho teksty zaŭsiody było cikava čytać. Jon nie byŭ huru, jon razvažaŭ, zaprašaŭ čytača da sumiesnaha rozdumu. I heta było adnoj z vydatnych jakaściaŭ jaho publicystyki.

Vital niekalki hadoŭ zmahaŭsia sa strašnaj chvarobaj. Jon pisaŭ da taho času, pakul byli siły. I ja ŭ apošnija tydni, apanavany pradčuvańniem biady, šukaŭ jaho imia na sajcie «Našaj Nivy». I nie znachodziŭ, i serca ściskałasia…

Biełaruskaja nacyjanalnaja žurnalistyka straciła nie prosta talenavitaha čałavieka. U mianie, čałavieka zusim inšaha pakaleńnia, małodšaha z koła jaho niabožčyka baćki, koła, ludzi ź jakoha zbolšaha ŭžo pakinuli hetuju ziamlu, sychod Vitala vyklikaŭ adčuvańnie straty niejkaj istotnaj častki byćcia, jakaja ŭvasablała sumleńnie, prystojnaść, kulturu, čałaviečnaść, dabro. Napeŭna, heta nie tolki majo adčuvańnie.

Apošni raz ja bačyŭ jaho na viečary, pryśviečanym pamiaci Valancina Jafimaviča, u Litaraturnym muziei. Tady jon padaravaŭ mnie svaju maleńkuju, vytančana vydadzienuju knižačku ź vielmi ciopłym nadpisam.

Budu pieračytvać jaje. Budu ŭspaminać.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

«Nabližajecca momant pierałomu situacyi». Vadzim Kabančuk pra płan dla biełarusaŭ9

«Nabližajecca momant pierałomu situacyi». Vadzim Kabančuk pra płan dla biełarusaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Karyna Šulak nie atrymaje ni centa sa spadčyny Epštejna16

U vioskach mohuć źjavicca kramy-kanstruktary. Voś jak jany vyhladajuć3

U Polščy zaviali kryminałku za vykarystańnie pašparta Novaj Biełarusi? Nie. Voś što viadoma na hety momant34

Žančyna naradziła dzicia ŭ sielskaj prybiralni — i jano patanuła. SK ahučyŭ padrabiaznaści2

Na trasie Brest — Małaryta płanujuć adkryć karčmu z kaljanam, dyskatekami i kutkom-muziejem Vialikaj Ajčynnaj vajny1

U adzinym u Minsku domie-«kałodziežy» pradajuć mansardnuju kvateru. Heta treba bačyć2

Z Hrodna zapuściać jašče try aŭtobusy ŭ Varšavu2

Na mižnarodnym teatralnym fiestyvali ŭ Mahilovie amal usie pastanoŭki buduć z Rasii1

U Minsku pradajuć samalot Ił-76

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Nabližajecca momant pierałomu situacyi». Vadzim Kabančuk pra płan dla biełarusaŭ9

«Nabližajecca momant pierałomu situacyi». Vadzim Kabančuk pra płan dla biełarusaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić