Kultura

Premjera «Makbeta» ŭ Kupałaŭskim

Pjesu Šekśpira pastaviŭ litoŭski režysior Alhirdas Łatenas

Na scenie Nacyjanalnaha akademičnaha teatra imia Ja.Kupały ŭpieršyniu pastaŭlena trahiedyja "Makbiet" Uiljama Šekśpira. Jak paviedamili karespandentu BIEŁTA u teatry, premjera hetaha śpiektakla adbudziecca 16 i 17 śniežnia.

Heta adzin z samych zahadkavych i mistyčnych tvoraŭ vialikaha anhlijskaha dramaturha, i ź im źviazana mnostva lehiend i prykmiet. Naprykład, kažuć, što nielha ŭhołas vymaŭlać nazvu pjesy, pakolki heta moža prynieści niaščaście, tamu jaje časta nazyvajuć prosta "Šatłandskaj pjesaj". "Makbiet" taksama - adna ź niamnohich šekśpiraŭskich pjes, razam z "Hamletam" i "Ryčardam III", hieroi jakich sutykajucca ź nieziamnym śvietam.

Pastanoŭka "Makbieta" ŭ Kupałaŭskim teatry abiacaje vyhadna vyłučacca aryhinalnym sceničnym i płastyčnym vyrašeńniem. Akramia taho, pavodle viersii režysiora-pastanoŭščyka Alhirdasa Łatenasa, linija pjesy zrušvajecca ŭ bok łedzi Makbiet. Jana taja hierainia, vakoł jakoj raźvivajecca ŭsio dziejańnie, što adbyvajecca na scenie. Viedźmy ž uvasablajucca ŭ dumki łedzi Makbiet. U postmadernisckaj stylistycy na scenie stvarajucca asablivyja ŭmovy isnavańnia hierojaŭ, jakija raskryvajuć ich unutrany śviet. Asnoŭnaj ruchajučaj siłaj zastajecca kachańnie pamiž Makbietam i łedzi Makbiet, jakoje padšturchoŭvaje ich da zabojstva, a paśla ŭsich pierypietyj spustašajecca, tym samym śćviardžajučy niesumiaščalnaść dabra i zła.

Tekst pjesy i kolkaść dziejučych asob skaročana, kab akcentavać uvahu na hałoŭnych hierojach i zrabić śpiektakl bolš dynamičnym. Zaviaršajecca ž jon i zusim niečakana. Aryhinał nie adchilajecca, ale siužetnaja linija prałamlajecca praz pryzmu bačańnia režysiora.

Hałoŭnyja roli vykonvajuć Aleh Harbuz i Śviatłana Zielankoŭskaja. U śpiektakli zaniaty narodny artyst Biełarusi Mikałaj Kiryčenka, zasłužanyja artysty Respubliki Biełaruś Viktar Manajeŭ i Siarhiej Kraŭčanka, artysty Andrej Kavalčuk, Ihar Dzianisaŭ, Viačasłaŭ Paŭluć, Siarhiej Čub, Pavieł Jaskievič, Alaksandr Paŭłaŭ i inšyja.

Jarkaje vidovišča stvaraje na scenie cełaja pastanovačnaja hrupa ź Litvy - viadomy ŭ Jeŭropie režysior Alhirdas Łatenas, papularnyja litoŭskija mastak-scenohraf Hintaras Makarevičus i mastak pa kaściumach Sandra Straŭkajte, a taksama viadomy litoŭski kampazitar Faŭstas Łatenas. Režysior pa płastycy - Pavieł Adamčykaŭ.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Usie naviny →
Usie naviny

Navukoŭcy znajšli sposab pieratvarać płastykavyja butelki ŭ leki ad ciažkaj chvaroby1

Polskaja kańkabiežka, jakaja na Alimpijadzie atrymała kańkom pad voka, raskazała, jak heta pieražyła

Na adnoj z mahił na biełaruskich mohiłkach pastavili ściah «Vahniera» FOTAFAKT8

«Vy navat nie ŭjaŭlajecie, nakolki mocna jany chočuć zaklučyć ździełku». Tramp raskazaŭ pra pieramovy ź Iranam3

U «Vialikim kamni» zamachnulisia na budaŭnictva samaha vialikaha ŭ Jeŭropie abjekta4

Stała viadoma, pa jakich charčovych tavarach u Biełarusi faktyčna niama impartu1

Va Ukrainie mužčyna pasłaŭ svajoj siamji śmiertanosnuju pasyłku z vybuchoŭkaj1

«Niekatoryja zmohuć adkazać hadoŭ praź piać». Biełaruska spytała tych, chto emihravaŭ u Polšču, a potym viarnuŭsia, ci nie škadujuć jany12

«Homsielmaš» płanuje patracić bolš za paŭmiljona dalaraŭ na ramont dachu svajho Pałaca kultury

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić