«U Łatvii niemahčymaje raŭnapraŭnaje ŭžyvańnie łatyšskaj i rasijskaj movaŭ», — zajaviła staršynia kamisii pa adukacyi, navucy i kultury parłamienta Łatvii Ina Druvijecie («Adzinstva»).
Dźvie dziaržaŭnyja movy isnujuć u Biełarusi, i, na dumku Druvijecie, heta ŭdały prykład taho, što moža adbycca ŭ Łatvii, kali refierendum ab prysvajeńni rasijskaj movie statusu druhoj dziaržaŭnaj skončycca pośpiecham.
Pazicyi biełaruskaj movy za savieckim časam byli słabiejšyja, čym łatyšskaj.Z 1990 pa 1995 hod biełaruskaja mova była adzinaj dziaržaŭnaj, i pačaŭsia imklivy praces jaje adradžeńnia.
Pačynajučy ž z 1995 hoda, kali status dziaržaŭnaj atrymała ŭ Biełarusi i rasijskaja mova, biełaruskaja chutka straciła svaje sacyjalinhvistyčnyja funkcyi.
U kankurencyi dźviuch dziaržaŭnych movaŭ pieramahaje mova z bolš vysokaj ekanamičnaj kaštoŭnaściu i vialikaj kolkaściu tych, chto na joj razmaŭlaje ŭ krainie i rehijonie.
Na łatyšskaj movie havorać 1,3 młn čałaviek, na rasijskaj — prykładna 300 młn čałaviek va ŭsim śviecie. Rasijskaja mova maje vysokuju rehijanalnuju ekanamičnuju kaštoŭnaść i vielmi mocnuju infarmacyjnuju prastoru, u tym liku na terytoryi Łatvii. Takaja hipatetyčnaja kankurencyja pryviała b da straty łatyšskaj movaj svaich pazicyj.
«Ja spadziajusia, što vialikaja častka hramadstva zrazumieje, što moža adbycca», — skazała deputat.
Jana adznačyła taksama, što niaviedańnie łatyšskaj movy pierastała być prablemaj — tolki 10% nasielnictva Łatvii viedaje jaje drenna ci nie viedaje naohuł. Hetamu vykliku Łatvija dała rady. Nastupnaje pytańnie — užyvańnie movy, i tut jość surjoznyja prablemy, jakija nielha vyrašyć ni ŭ sistemie adukacyi, ni mierami z boku dziaržavy. Havorka pavinna iści pra staŭleńnie hramadstva, skazała deputat.
Na jaje dumku, asnoŭnaj pieraškodaj jość praźmiernaja talerantnaść łatyšoŭ da nieŭžyvańnia dziaržaŭnaj movy.
«Kali niama popytu, niama i žadańnia i nieabchodnaści havoryć
Kamientary