Usiaho patrochu

Pieršaja apieracyja pa pierasadcy kompleksu «piečań-nyrka» prajšła ŭ Biełarusi

Pieršaja apieracyja pa pierasadcy kompleksu «piečań-nyrka» prajšła ŭ Respublikanskim navukova-praktyčnym centry transpłantacyi orhanaŭ i tkanak.

Transpłantacyja adnačasova piečani i nyrki stała sama doŭhaj za ŭvieś čas isnavańnia RNPC: jana išła 17 hadzin. Pravodzili jaje 2 bryhady chirurhaŭ. Spačatku jany pierasadzili piečań. Na hetym etapie apieracyjaj kiravaŭ zahadčyk adździeła transpłantałohii Alaksiej Ščerba. «Asablivaść była ŭ tym, što my vykonvali retranspłantacyju, heta značyć paŭtornuju pierasadku piečani adnamu i tamu ž čałavieku», — raskazaŭ Alaksiej Ščerba. Pieršy raz pacyjentu zamianili paškodžany złajakasnaj puchlinaj orhan. Paŭtornaja transpłantacyja spatrebiłasia z-za virusnaha hiepatytu.

Da taho času, kali chirurhi pačali pierasadku nyrki, pacyjent užo amal 13 hadzin znachodziŭsia pad narkozam.
Pavodle słoŭ zahadčyka adździeła niefrałohii i transpłantacyi nyrki RNPC Aleha Kałačyka, jaki źmianiŭ kala apieracyjnaha stała kalehu, na druhim etapie važna było nie pahoršyć stan chvoraha, nie dapuścić techničnaj chibnaści. Miž tym vopytu ŭ praviadzieńni takich kompleksnych transpłantacyj u našych chirurhaŭ dy hetaha nie było, taktyku viadzieńnia vybirali samastojna, ad pieršaha razrezu dy apošniaha šva.

Jak praviła, takim umiašańniam papiaredničaje doŭhaja padrychtoŭka, uklučajučy stažyroŭki ŭ śpiecyjalistaŭ, jakija raniej vykonvali takija ŭmiašańni. Adnak u hetym vypadku rašeńnie ab praviadzieńni transpłantacyi daviałosia prymać chutka:

pacyjent pastupiŭ u RNPC transpłantacyi orhanaŭ i tkanak u ciažkim stanie. Apošnija niekalki miesiacaŭ śpiecyjalisty centra pravodzili chvoramu zamiaščalnuju piačonačnuju terapiju.
Alo aparat štučnaj piečani nie moža doŭha padmianiać sapraŭdny orhan. Tamu jak tolki ŭdałosia padabrać prydatnyja piečań i nyrku, pacyjentu nieadkładna była naznačana apieracyja.

Stan 52-hadovaha mužčyny miedyki aceńvajuć jak adpaviedny ciažaru pieraniesienaj apieracyi.
«Jon u śviadomaści, dynamika stabilnaja, usio pakul raźvivajecca tak, jak my i mierkavali», — adznačyŭ kiraŭnik RNPC transpłantacyi orhanaŭ i tkanak Aleh Rumo. Napieradzie praciahły pieryjad reabilitacyi.

U śviecie transpłantacyi kompleksu «piečań-nyrka» pravodziacca, alo davoli redka. U Biełarusi ich taksama budzie niamnoha, dva-try čałavieki ŭ hod, prahnazuje Aleh Rumo. Alo kali takija pacyjenty źjaviacca, jany zmohuć atrymać kvalifikavanuju dapamohu na radzimie.

Aceńvajučy pierśpiektyvy raźvićcia transpłantałohii ŭ krainie, jon padkreśliŭ, što «maralna, kadrava, uličvajučy ŭzrovień abstalavańnia centra, biełaruskija transpłantołahi hatovy vykonvać apieracyi luboha ŭzroŭniu składanaści».

Darečy, transpłantacyja niekalkich orhanaŭ adnačasova ŭ Biełarusi prajšła nie ŭpieršyniu.
Jašče ŭ 2009 hodzie ŭ 9-j haradskoj kliničnaj balnicy Minska ŭračy hetaj kliniki i 4-j haradskoj kliničnaj balnicy imia M. Ja. Saŭčanki praviali pierasadku kompleksu «padstraŭnikavaja załoza-nyrka».

RNPC transpłantacyi orhanaŭ i tkanak byŭ adkryty ŭ sakaviku 2010 hoda na bazie 9-j HKB. Śpiecyjalisty RNPC raspracoŭvajuć i ŭkaraniajuć pieradavyja technałohii ŭ lačeńni zachvorvańniaŭ piečani, padstraŭnikavaj załozy, nyrak, hiematałahičnaj patałohii, akazvajuć ekstrannuju i płanavuju vysokatechnałahičnuju miedycynskuju dapamohu. Tut pradstaŭleny lepšyja impartnyja i ajčynnyja aparaty i technika, jakaja adpaviadaje samym sučasnym patrabavańniam miedycyny. Z metaj padrychtoŭki kadraŭ i asvajeńnia mietodyk transpłantacyi orhanaŭ i paślaapieracyjnaha lačeńnia pacyjentaŭ arhanizavany praciahłyja stažyroŭki ŭračoŭ chirurhaŭ i aniestezijołahaŭ-reanimatołahaŭ u viadučych transpłantacyjnych centrach Rasijskaj Fiederacyi, Anhlii i Hiermanii.

U 2011 hodzie ŭ Biełarusi była praviedziena 241 transpłantacyja orhanaŭ. U tym liku 175 apieracyj pa pierasadcy nyrki, 43 — piečani i 21 — pa transpłantacyi serca.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku10

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku

Usie naviny →
Usie naviny

«Nie Dzień Voli, a tydzień». Sieviaryniec raskazaŭ pra padrychtoŭku śviatkavańnia 25 Sakavika12

U Viciebsku zdajecca ŭ arendu budynak, u jakim vučyŭsia Mark Šahał

Biełarusku z rasijaninam vysłali z Čarnahoryi za seks u aŭto na vačach u minakoŭ13

Padčas bambardzirovak Irana amierykancy nie kranajuć maleńki vostraŭ — hałoŭnuju naftavuju arteryju. Čamu?2

Hety bałkon vy bačyli z Płoščy Pieramohi. Zaraz tam pradajuć kvateru

Minzdaroŭja prakamientavała trahiedyju ŭ Dziaržynskaj balnicy, dzie pamierli paradzicha i niemaŭla7

U adnym z rehijonaŭ Biełarusi ŭspyška niebiaśpiečnaha virusa — jak abaranicca3

Džon Koŭł pryjedzie ŭ Minsk na nastupnym tydni54

Kamandujučy elitnaha iranskaha śpiecnaza pracavaŭ na Izrail? Kažuć, jon saskočyŭ z sustrečy ŭ Chamieniei za paŭhadziny da ŭdaru9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku10

«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić