Hramadstva33

U Biełarusi siaredni kłas — heta ŭładalnik kvatery i doma ŭ vioscy

U pačatku viasny staličnyja sacyjołahi vyśvietlili, što amal tracina minčan ličyć siabie siarednim kłasam.

Jak vyjaviłasia, u hetuju katehoryju zapisali siabie tyja, chto zarablaje ŭ miesiac ad 2,5 młn rubloŭ (dadzienyja na pačatak sakavika). Kali suadnosić hetyja dadzienyja sa statystykaj zarobkaŭ, to atrymlivajecca, što kožny treci žychar stalicy adčuvaje siabie siarednim kłasam.

Darečy, heta tolki na pieršy pohlad moža zdacca, što samaacenka ŭ biełarusaŭ zavyšanaja.
U susiedniaj Rasii ŭ minułym hodzie sacyjołahi «Levada-Centr» taksama šukali siaredni kłas. Da jaho siabie spakojna adnieśli 86% apytanych. Ukraincy akazalisia ściplejšymi: pavodle dadzienych tamtejšych sacyjołahaŭ, sieradniakami siabie ličać 40% žycharoŭ krainy.

Nasamreč niejkaha trafaretnaha padychodu da navukovaha vyznačeńnia siaredniaha kłasa niama nidzie ŭ śviecie. Tradycyjna pryniata ličyć, što heta ludzi, jakija znachodziacca pamiž samymi bahatymi i samymi biednymi. Ale pry hetym sieradniak-litoviec abo sieradniak-rasijec zaŭsiody maje svaju mašynu i dom, a sieradniak-ukrainiec choć i zarablaje prystojna, ale pałovu hrošaj tracić na ježu.

U elitu zapisvacca jašče rana, ale i žabrakami być užo soramna

— Krytery vyznačeńnia siaredniaha kłasa ŭ kožnaj krainie roznyja, — kaža dyrektar Minskaha navukova-daśledčaha instytuta sacyjalna-ekanamičnych prablem Aleh Kabiak. — Kali ŭ ZŠA adzin z pakazčykaŭ siaredniaha kłasa — vyšejšaja adukacyja, to ŭ nas tut jość niuans. Naprykład, u nas možna skončyć škołu, vučylišča, udała ŭładkavacca na pracu i atrymlivać zarobak kala 3 młn rubloŭ. Ale pry hetym čałaviek, jaki paśla VNU vyrašyŭ zaniacca navukovaj dziejnaściu, pačynaje z zarpłaty krychu bolš za 1 młn rubloŭ.

— Ja b adnosiła da siaredniaha kłasa tych, chto nie prosta chodzić na pracu i atrymlivaje stabilnuju zarpłatu, ale moža prymianić u žyćci atrymanuju adukacyju i robicca prafiesijanałam,
 — dapaŭniaje namieśnik dyrektara Iryna Jakaŭleva. — Siaredni kłas maje vysokuju sacyjalnuju aktyŭnaść, heta ludzi, jakija nie čakajuć, što dziaržava vyrašyć usie ich prablemy. Akramia taho, svaju zarpłatu čałaviek siaredniaha kłasa tracić nie tolki na pradukty-kamunałku, ale i na niejkija kulturnyja patreby, svaje zachapleńni. Sacyjołahi schilnyja adnosić da siaredniaha kłasa ŭ Biełarusi tych, chto zarablaje ad 4 młn rubloŭ. Heta značyć, kolkaść tych, chto sam adnosić siabie da siaredniaha kłasa, bolš za tych, chto realna da jaho adnosicca. Kali viarnucca da toj ža statystyki, to ŭ Minsku heta budzie tolki kožny čaćviorty pracaŭnik (praŭda, heta dadzienyja na pačatak hoda), a ŭ krainie — krychu bolš za 10% ad usich pracaŭnikoŭ. Ekanamisty i sacyjołahi tłumačać heta prosta: siaredni kłas zaležyć nie tak ad zarobku i ŭłasnaści, jak ad usprymańnia kankretnym čałaviekam jakaści i pierśpiektyvaŭ svajho žyćcia. Maŭlaŭ, pryznacca ŭ tym, što ty žabrak ci niepaśpiachovy, vielmi ciažka. Voś i zapisvajucca ŭ sieradniaki ludzi z zarobkami, dalokimi ad jeŭrapiejskich.

Jak vyhladaje siaredni kłas u roznych krainach

RASIJA

Prybytak — ad 1000 dalaraŭ. Kvatera abo dom. Mašyna. Bankaŭskija aščadžeńni. Miesca pracy: naftahazavy kompleks, enierhietyka, finansavy siektar.

ZŠA

Prybytak — 2–8 tys. dalaraŭ. Ułasnaje žyllo (časta — pabudavanaje ŭ kredyt). Aŭtamabil u kožnaha člena siamji. Rachunak u banku, aščadžeńni. Miesca pracy: daktary, jurysty, architektary, inžyniery, akramia vyšejšaj adukacyi časta majuć navukovuju stupień.

BIEŁARUŚ

Zarpłata — ad 400 dalaraŭ i vyšej. Kvatera va ŭłasnaści i dača (časta ŭ vyhladzie viaskovaha doma). Maje mahčymaść atrymać i vypłacić kredyt na bujnyja pakupki. Pajezdka na adpačynak raz na hod (chacia b u Krym dzikunom). Maje chobi, jakoje patrabuje peŭnych materyjalnych układańniaŭ (katańnie na łyžach, boŭlinh, udzieł u rycarskich kłubach i hetak dalej). Moža pracavać jak u dziaržsiektary, tak i ŭ pryvatnym biznesie.

UKRAINA

Zarpłata — ad 1000 dalaraŭ. Ułasnaje žyllo. Aŭto nie starejšaje za 10 hadoŭ. Rachunak u banku. Da pałovy ŭsich vydatkaŭ sychodzić na charčavańnie. Dzie pracuje: maje ŭłasny biznes abo pracuje ŭ śfiery handlu, absłuhoŭvańnia, orhanach dziaržkiravańnia.

LITVA

Zarobak — 1500–1800 dalaraŭ. Žyvie ŭ horadzie. Maje svajo žyllo. Adzin aŭtamabil na siamju. Moža apłačvać navučańnie svaich dziaciej.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Usie naviny →
Usie naviny

Siońnia — Dzień Voli. 108 hadoŭ tamu była abvieščana niezaležnaść BNR3

Navukoŭcy znajšli sposab pieratvarać płastykavyja butelki ŭ leki ad ciažkaj chvaroby1

Polskaja kańkabiežka, jakaja na Alimpijadzie atrymała kańkom pad voka, raskazała, jak heta pieražyła

Na adnoj z mahił na biełaruskich mohiłkach pastavili ściah «Vahniera» FOTAFAKT8

«Vy navat nie ŭjaŭlajecie, nakolki mocna jany chočuć zaklučyć ździełku». Tramp raskazaŭ pra pieramovy ź Iranam3

U «Vialikim kamni» zamachnulisia na budaŭnictva samaha vialikaha ŭ Jeŭropie abjekta4

Stała viadoma, pa jakich charčovych tavarach u Biełarusi faktyčna niama impartu1

Va Ukrainie mužčyna pasłaŭ svajoj siamji śmiertanosnuju pasyłku z vybuchoŭkaj1

«Niekatoryja zmohuć adkazać hadoŭ praź piać». Biełaruska spytała tych, chto emihravaŭ u Polšču, a potym viarnuŭsia, ci nie škadujuć jany12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić