Mikłaš Charašci, pradstaŭnik ABSE pa pytańniach svabody ŚMI, raskrytykavaŭ biełaruski Zakon ab druku, śćviardžajučy, što patrabavańnie ab pierarehistracyi vydańniaŭ pryvodzić da advolnaści interpretacyi jaho. Svaje zaŭvahi Charašci vykłaŭ u dakładzie “Rehistracyja srodkaŭ masavaj infarmacyi ŭ rehijonie ABSE”, jaki prezentujecca na sajcie arhanizacyi.
Charašci paddaŭ krytycy patrabavańnie artykuła 11 zakonu, pavodle jakoha źmiena ŭstanoŭčych źviestak abo nazvy vydańnia, abo dva rašeńni dziaržaŭnych vorhanaŭ na praciahu adnaho hodu ab spynieńni dziejańnia vydańnia — ciahnuć za saboju nieabchodnaść pierarehistracyi, paviedamlaje “Radyjo Racyja”.
— ŚMI pavinny nia prosta pradstavić źmienienyja źviestki dla ich abnaŭleńnia, — śćviardžaje Charašci ŭ dakładzie, — ad ich patrabujecca paŭtor usiaho pracesu rehistracyi, jaki moža doŭžycca miesiac, i na praciahu hetaha času jany nia majuć prava vychodzić z druku.
Jak prykład advolnaści interpretacyi zakonu, Charašci pryvioŭ sytuacyju z 2005 hodu, kali prezydent zabaraniŭ u nazvach nieaficyjnych vydańnia ŭžyvać słova „biełaruski”. Pryviało heta da pierarehistracyi mnohich vydańniaŭ:
— Varta adznačyć, — skazaŭ Charašci, — što hetyja patrabavańni pryviali da pierarehistracyi tolki niedziaržaŭnych vydańniaŭ.
Advolnaść patrabavańniaŭ ab pierarehistracyi, pavodle Charašci, składaje realnuju pahrozu krytyčna nastrojenym ŚMI:
— Hetaja pahroza stanovicca asabliva surjoznaj u peryjad bujnych hramadzkich padziejaŭ, takich jak usieahulnyja vybary, — skazaŭ specyjalist ABSE.
Na dumku Charašci, mahčymaść admovy ŭ rehistracyi vydańnia na asnovie jaho źmiestu treba admianić. Patrabavańni abo abmiežavańni ŭ sfery źmiestu vydańniaŭ pavinny rehulavacca ahulnymi zakanadaŭčymi pałažeńniami i nie pavinny jany słužyć padstavaj dla admovy ŭ rehistracyi.
Kamientary