Z 210 tysiač da 225 tysiač rubloŭ (na 7%).
1 vieraśnia taryfnaja staŭka pieršaha razradu ŭ Biełarusi pavyšana z 210 tysiač da 225 tysiač rubloŭ (na 7%). Heta praduhledžana pastanovaj Savieta ministraŭ № 769 ad 20 žniŭnia.
Taryfnaja staŭka prymianiajecca dla raźliku zarabotnaj płaty rabotnikaŭ biudžetnaj śfiery. Heta ŭžo treciaje sioleta pavyšeńnie: raniej staŭka pavyšałasia 1 studzienia (da 200 tysiač rubloŭ) i 1 maja (da 210 tysiač).
Pastanovaj urada taksama ŭstanoŭleny karekcirujučyja kaeficyjenty da raźličanych pa Adzinaj taryfnaj sietcy rabotnikaŭ Respubliki Biełaruś taryfnych stavak (akładaŭ) rabotnikaŭ biudžetnych arhanizacyj, jakija taryfikujucca 1–27 razradami, u pamierach 3,50–1,00.
Kiraŭnik dziaržavy nieadnarazova patrabavaŭ ad urada davieści da kanca 2012 hoda siaredni zarobak u krainie da ŭzroŭniu nie mienš čym 500 dołaraŭ. Pry hetym Alaksandr Łukašenka padkreślivaŭ: pavyšeńnie zarpłat było ekanamična abhruntavanym.
Adnak, jak vynikaje z analityčnaha dakłada ab vykanańni najvažniejšych paramietraŭ prahnozu
«Pastajanny rost realnaj zarabotnaj płaty sioleta pry adnosnym zachavańni ŭzroŭniu pradukcyjnaści pracy pryvioŭ nie tolki da pastupovaha skaračeńnia razryvu pamiž ich uzroŭniami, ale i da parušeńnia važnaj ekanamičnaj praporcyi — pieravyšeńnia tempaŭ rostu realnaj zarabotnaj płaty nad tempam rostu pradukcyjnaści pracy», — adznačajuć u Minekanomiki.
Niezaležnyja analityki nieadnarazova zajaŭlali ab nieabhruntavanaści rostu zarpłat i rasceńvajuć čarhovaje pavyšeńnie taryfnaj staŭki jak papulisckuju mieru napiaredadni parłamienckich vybaraŭ.
Mižnarodny valutny fond u svaim zaklučeńni pa vynikach apošniaha manitorynhu situacyi ŭ Biełarusi adznačaŭ: «Imknieńnie da dasiahnieńnia vysokich pakazčykaŭ ekanamičnaha rostu i zarabotnaj płaty moža vyklikać novy vitok raskručvańnia inflacyi i devalvacyi i stvaryć pahrozu siarednieterminovaj ustojlivaści biudžetu i doŭhu».
Pavodle źviestak Biełstata, naminalnaja naličanaja siaredniamiesiačnaja zarpłata ŭ biudžetnych arhanizacyjach Biełarusi ŭ pieršym paŭhodździ skłała 2 młn. 764,2 tys. rubloŭ, u tym liku ŭ červieni — 3 młn. 84,9 tys. rubloŭ. U paraŭnańni z majem červieńskaja zarpłata pavialičyłasia na 4,7% (na 138,4 tys. rubloŭ). Realnaja zarpłata ŭ pieršym paŭhodździ hetaha hoda pavialičyłasia na 5,6% u paraŭnańni z takim ža letašnim pieryjadam.
Kamientary