U BiełNDI horadabudaŭnictva adbyłasia abmierkavańnie alternatyŭnaha prajektu rekanstrukcyi histaryčnaj častki Horadni, pradstaŭlenaha historyka‑krajaznaŭčym tavarystvam «Etna».
U BiełNDI horadabudaŭnictva adbyłasia abmierkavańnie alternatyŭnaha prajektu rekanstrukcyi histaryčnaj častki Horadni, pradstaŭlenaha historyka‑krajaznaŭčym tavarystvam «Etna».
Mierapryjemstva było pradstaŭničym — na im prysutničali ŭpaŭnavažanyja pradstaŭniki Ministerstva architektury i budaŭnictva, Ministerstva kultury, hałoŭnyja architektary Horadni i Haradzienskaj vobłaści, dyrektar instytutu «Horadniahramadzianprajekt», supracoŭniki BiełNDI horadabudaŭnictva, jakija rabili Hieneralny plan Horadni.
Sa słovaŭ kuratara haradzienskaha alternatyŭnaha prajektu Andreja Vaškieviča, ichny varyjant maje prychilnikaŭ siarod mienskich specyjalistaŭ. Tyja adznačajuć, što prapanavany maładymi haradziencami prajekt u bolšaj stupieni adpaviadaje Hienplanu raźvićcia Horadni, zaćvierdžanamu prezydentam u 2003 h., a taksama kompleksnaj schiemie transpartu, zaćvierdžanaj u 2005‑m.
U toj samy čas haradzienskija čynoŭniki ŭparta stajać na svaim. Pavodle aficyjnych planaŭ, užo ŭ traŭni majuć raspačacca pracy ŭ rajonie vulicaŭ Trajeckaj i Padhornaj, a taksama rekanstrukcyja Staroha mostu. Na dumku aŭtaraŭ alternatyŭnaha prajektu, heta tolki zamacuje transpartnyja patoki ŭ centry horadu i spravakuje ad samaha pačatku pracaŭ štodzionnyja darožnyja zatory. Jakija, zrešty, i ciapier nia redkaść. Sp.Vaškievič zaznačaje, što patreby ŭ rekanstrukcyi mostu niama nijakaj. Na siońnia nahruzka na most składaje kala 3000 aŭto ŭ hadzinu. Ź ich 80% ruchajucca praz centar tranzytam. Varta stvaryć małoje darožnaje koła, jakoje b dazvoliła advieści z centru asnoŭny patok tranzytnaha transpartu, i adrazu stanie vidavočnaj biessensoŭnaść hetaj rekanstrukcyi, upeŭnieny historyk. Navidavoku parušeńnie etapnaści rekanstrukcyi centru, jakaja była zamacavanaja ŭkazam A. Łukašenki ad 2003 h.
Ad žniŭnia minułaha hodu ŭ Horadni čakajuć vyjaznuju naradu Ministerstva kultury, na jakuju zaprasili i aŭtaraŭ nieaficyjnaha prajektu. Pytańniaŭ udzielniki narady majuć bahata: što čakaje Kałožu, jaki budzie los staroha kvartału ŭ rajonie vulicy Horkaha, kim i ci buduć ładzicca archiealahičnyja daśledavańni ŭ starym horadzie.
Ciapier čytajuć
«Čamu ja pavinien dakazvać, što nie darmajed?» Pradprymalnika z Homiela pamyłkova zapisali ŭ niezaniatyja — jon daviedaŭsia tolki paśla vializnych rachunkaŭ za kamunałku
Kamientary