Kolki žyvu ŭ Miensku, a takoj karcinki 9 Maja dahetul nikoli nia bačyŭ. Piša Vital Taras.
Kolki žyvu ŭ Miensku, a takoj karcinki 9 Traŭnia dahetul nikoli nia bačyŭ. Ad samaj ranicy Śvisłač u rajonie parku Horkaha i Kupałaŭskaha skveru raśsiakali matorki z bajcami MNS na borcie. Jany byli ŭ ratavalnych kamizelkach, a ŭ niekatorych čaŭnach byli vidać akvalanhi.
Najbolš zapomniŭsia salidnaha vyhladu łysavaty čałaviek u čornym stroi i ŭ halštuku, jaki na vodnym rovery kursavaŭ uzdoŭž bierahu. Jahonych kalehaŭ u čornym było šmat pa ŭsioj nabiarežnaj – na ich sa ździŭleńniem pahladali redkija biehuny ad infarktu dy ŭładalniki sabakaŭ, što vyvieli svaich hadavancaŭ hulać.
Asabliva šmat ludziej u cyvilnym – to bok, u adnolkavych čornych kurtkach, było ŭ aŭtobusach kala budynku telebačańnia na Kamunistyčnaj. Sama vulica była pierakrytaja dla aŭtamabilnaha ruchu ad Čyrvonaj.
I heta ŭsie zrazumieć jašče možna – biaśpieka kiraŭnika dziaržavy ŭ specsłužbaŭ kožnaha dnia na pieršym miescy. Ale navošta tam stajali aŭtazaki?
Mo, ułady čakali ad sivych veteranaŭ sprobaŭ uziać šturmam ANT? Ci bajalisia buntu rasijskamoŭnaha nasielnictva, jak u Talinie?
Sa śviatam, siabry!
Fotarepartaž Julii Daraškievič
Kamientary