Kultura

Skandały pierad hala‑kancertam «Dźviuch zorak»

Nastupnymi meha-prajektami ANT buduć «Noč ahniu ŭ Mirskim zamku» i «Kupalle ź Irynaj Darafiejevaj», a voś «Karala rynhu», dzie b bakiravali viadomyja ludzi, biełarusy nie planujuć.

Moža, teleprajekt ANT «Dźvie zorki» ŭsim i nadakučyŭ, jak zajaŭlali mnohija hledačy, ale pa hała‑kancertu, jaki prajšoŭ u Pałacy Respubliki, hetaha nie skažaš. Narodu ŭ zale było dastatkova — va ŭsiakim razie, nie mienš, čym na zvyčajnych «zbornych» prahramach. Pryčym kali častka ludziej pryjšła pa zaprašalnikach i reahavała na padziei nie vielmi žvava, to tyja, chto nabyŭ bilety, źjavilisia z kvietkami i fotaaparatami, a na vystuplenni ŭpadabanych duetaŭ nie škadavali dałoniaŭ.

Zrešty, jak usio adbyvałasia na scenie, budzie bačna ŭ televiersii — jak zapeŭniŭ Jahor Chrustaloŭ, jaje ANT pakaža praz dva tydni. A samaje cikavaje, jak zvyčajna, prachodziła za kulisami, dzie artysty niervova čakali svajho vychadu i horača pieražyvali za inšych — ciapier užo nie kankurentaŭ, a «saŭdzielnikaŭ».

U prahramie my sa zdziŭleńniem zaŭvažyli duet Dzmitryja Kačaroŭskaha i Natałli Navažyłavaj, jakija, pavodle papiaredniaj infarmacyi, u spisach nie značylisia. Akazvajecca, televizijniki abmianialisia aficyjnymi piśmami z Finbierham (Dzima Kačaroŭski — jakraz salist Nacyjanalnaha dziaržaŭnaha kancertnaha arkiestra), i toj usio ž daŭ zhodu na ŭdzieł svajho artysta ŭ kancercie. I heta pry tym, što hała‑kancert supravadžaŭ Prezidencki arkiestr, jaki z arkiestram Finbierha, miakka kažučy, nie siabruje...

A voś narodny artyst Biełarusi Mikałaj Skorykaŭ zastaŭsia viernym svajmu abiacańniu i na scenu nie vyjšaŭ. Jon, kažuć, dahetul kryŭduje na telekanał — nie vieryć, što za ichni duet z dyrektaram Biełdziaržcyrka prahałasavali tolki 2 tysiačy čałaviek. Jaho partniorša, Taćciana Bandarčuk, demarš padtrymała, choć joj i prapanoŭvali vystupić z kimści inšym.

Dla Viktoryi Aleški (na fota), naadvarot, adsutnaść u Minsku partniora pa teleprajektu Alesia Muchina prablemaj nie stała. Litaralna za dzień jana adrepieciravała duet ź viadučym ANT Jaŭhienam Łaškoŭskim. Tamu daviałosia prajavić cudy sprytu i łoŭkasci, kab paśpieć pieraapranucca, vystupić, znoŭ źmianić za scenaj kaścium i jak ni ŭ čym nie byvała zaniać miesca viadučaha hała‑kancerta «Dźviuch zorak».

Darečy, Aleška była adnoj ź niamnohich vystupoŭcaŭ, chto, zdajecca, zusim nie niervavaŭsia — błukała za kulisami z aniolskaj uśmieškaj. Dla hetaha jość usie padstavy: tydzień tamu Vika vyjšła zamuž za kalehu pa scenie, salista Maładziožnaha teatra estrady Dzmitryja Siarhiejeva.

— My svaje adnosiny nie chavali, ale i nie afišavali, — raskazała Viktoryja Aleška. — U teatry, dzie my abodva pracujem, usie ŭsio daŭno viedali — my ŭžo try hady razam, dy i na hastrolach daŭno žyli ŭ adnym numary. Tak što i viasielle było scipłaje takoje. U viasielnaje padarožža, naturalna, chaciełasia b źjezdzić, tym bolš zaraz takoje cudoŭnaje nadvorje... Ale ŭ nas budzie vialiki hastrolny tur «Za Biełaruś», jon praciahniecca da 3 lipienia, tam adrazu pačniecca «Słavianski bazar». U pryncypie, my vielmi spadziajomsia na žnivień, marym pajechać u kruiz na łajniery.

Śpiavačka śćviardžaje, što jany z mužam adno adnaho cudoŭna razumiejuć, dapamahajuć i navat robiać toje‑sioje razam: u ich jość try duety. «Ale naŭrad ci my staniem takim duetam i na scenie i ŭ žycci, jak Alaksandr Cichanovič i Jadzviha Papłaŭskaja, kožny praciahnie svaju solnuju karjeru», — miarkuje Vika.

Pakul Aleška dzialiłasia radaściami siamiejnaha žyćcia, u kalidorčyku raznosiŭsia pryjemny baryton. Heta raśpiavaŭsia Ženia Bułka, repiecirujučy svaju partyju Razanava z rok‑opiery «Junona» i «Avoś». Uvohule, śpiavajučy rezident «Kamiedzi Kłab» dziŭnym čynam paśpiavaŭ usio — i ŭdakładnić čarhu svajho vychadu na scenu, i paśpiavać, i pažartavać, i pasprabavać siesci na špahat, i sfatahrafavacca z prychilnikami, jakija nieviadomymi šlachami prasačylisia za kulisy. I jašče pakryčać hramavym hołasam z adnaho kanca kalidora ŭ druhi: «Ja spako‑ojny!».

Alaksiej Chlastoŭ apošnim časam chodzić u Pałac Respubliki, jak na pracu — litaralna dniami tut adbyŭsia treci solny kancert artysta, na arhanizacyju jakoha spatrebiłasia nadta mnoha sił i ludziej. Pry ŭsich prablemach zdaralisia i zabaŭnyja situacyi: niezadoŭha da pačatku prahramy ledźvie nie zhubilisia štany ad kancertnaha kaściuma śpievaka. «Daviałosia b vyjsci ŭ pinžaku i trusach», — sumna žartuje Alaksiej. Darečy, na «solniku» ŭpieršyniu prahučała novaja pieśnia Chlastova «Dźvie zorki», ale da adnajmiennaha teleprajekta jana nijakaha dačynieńnia nie maje — prosta pryhožy duet.

Žanet i Hienadź Davydźka pakinuli svaje hrymiorki tolki dziela vychadu na scenu i ahulnaj finalnaj piesni, a potym znoŭ schavalisia za dźviaryma. Śpiavačka była čymści vidavočna rasstrojenaja, praktyčna ni z kim nie razmaŭlała. Kali Papiałuška, źbiahajučy z balu, pakinuła na lesvicy tuflik, to ŭ dadzienym vypadku praź niejki čas za kulisami my ŭbačyli bieła‑błakitny valonak, vielmi padobny pa stylu da «Śniahurkinaha» kancertnaha ŭboru Žanet.

Pradziusar ANT Jahor Chrustaloŭ, jak chłopčyk, stajaŭ za bakavymi parćjerami i ŭschvalavana adsočvaŭ kožny duet, ad Ili Mićko i Eleanory Jazierskaj da Taćciany Rudakoŭskaj i Jaŭhiena Łaškoŭskaha. Tolki potym, pierakanaŭšysia, što ŭsio prajšło jak śled, daŭ niekalki kamientaryjaŭ.

— Jahor Viačasłavavič, praciah šoŭ «Dźvie zorki», kažuć, užo rychtujecca?

— Tak, jon pačniecca ŭ novym viaščalnym siezonie, chutčej za ŭsio, z tym razlikam, kab zaviaršyć bližej da Novaha hoda i zrabić vidoviščnaje finalnaje šoŭ. Niekalki par my ŭžo prydumali. Ale svabodnych «vakansij» taksama chapaje. Pryncyp padboru duetaŭ budzie toj ža samy: adzin prafiesijny vykanaŭca i adzin nieprafiesijanał, papularny čałaviek, jaki dasiahnuŭ pośpiechaŭ u svajoj śfiery. (Heta Chrustaloŭ tłumačyć užo nie tolki žurnalistam, ale i niejkamu aktyŭnamu hledaču, jaki vykazaŭ žadańnie zapisacca na nastupnaje šoŭ. — Aŭt.). Što datyčycca viadučaha, žury — pakul nie viedaju. Anatol Ivanavič Jarmolenka, naprykład, prapanoŭvaŭ svaje pasłuhi — papracavać razam z Volhaj Siarožnikavaj u artystyčnym bary.

— U Rasii pary składalisia nie tolki pa pryncypu «mužčyna—žančyna», byŭ, naprykład, jarki duet Siarohi i Žyrynoŭskaha. U nas adnapołych duetaŭ nie pradbačycca?

— Čamu ž, u nas jość takaja prapanova, ale heta budzie vielmi vialiki skandał, tamu padrabiaznaściaŭ ja pakul nie raskryju.

— Chutka u ANT dzień naradžeńnia. Što ŭ suviazi z hetym płanujecca?

— Budzie šeść vialikich kancertaŭ, u tym liku tradycyjnaja «Noč ahniu» ŭ Mirskim zamku i «Kupalle Iryny Darafiejevaj». Taksama padrychtavana niekalki vidoviščnych i jarkich teleprajektaŭ — voś hety hała‑kancert, vialiki fiestyval «Kamiedzi Kłab», vystupleńnie kamandy KVZ «ČP»... Słovam, u nas uvieś červień budzie vielmi nasyčany.

— Chodziać upartyja čutki, što akramia «Dźviuch zorak‑2», ANT razdumvaje nad zakupkaj farmatu telešoŭ «Karol rynhu»...

— My abmiarkoŭvali heta pytańnie, i pakul vyrašyli admovicca ad hetaj idei. Pa‑pieršaje, u nas siehmient ludziej, jakija zachaplajucca mienavita boksam, vielmi nievialiki — značyć, hladackaja aŭdytoryja prajekta budzie niedastatkovaj. Dyj vopyt našych kaleh z «ŁADu», jakija rabili ŭ Siličach «Cudoŭnuju siamiorku», pakazaŭ, što spartyŭnyja prajekty treba rabić albo vielmi maštabnymi i jaskravymi, albo nie rabić uvohule. Pa‑druhoje, na nastupny siezon my padrychtavali dva inšyja prajekty, absalutna novyja, jakija nie išli na rasijskich kanałach... Ale ŭsiamu svoj čas.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Usie naviny →
Usie naviny

Što ŭjaŭlajuć saboj suchpajki ŭ biełaruskim vojsku i za što ich krytykujuć i chvalać?11

Naradžajecca mienš dziaciej, bo prablemaj stała začać. Voś što vyjavili apošnija daśledavańni, asabliva mužčynskaha zdaroŭja9

Biełaruś stała hałoŭnym pastaŭščykom ryby ŭ Rasiju4

Učora — u łukašenkaŭskaj turmie, siońnia — u Kijevie dapamahaje ŭkraincam vyžyć. Były palitviazień i svajak Cichanoŭskaj staŭ vałancioram u Punkcie niazłomnaści6

U Zalašanach ušanavali pamiać biełarusaŭ, zabitych na Padlaššy ŭ 1946 hodzie9

Chočacie žyć doŭha — šukajcie rajon z narmalnymi drevami. Navukoŭcy vyśvietlili, što drevy ratujuć ad infarktaŭ, a hazony mohuć navat naškodzić zdaroŭju4

Dzie ŭ Biełarusi budzie chaładniej za ŭsio?2

Lepš za lubyja kryžavanki. Dohlad unukaŭ ratuje mozh babul i dziadul ad stareńnia1

Rasijski dron udaryŭ pa aŭtobusie z šachciorami na Dnieprapiatroŭščynie. Zahinuli 15 čałaviek3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Biełarus, jaki vajavaŭ za Ukrainu, raspavioŭ, čym jaho začaravała kachanka Ina Kardaš, ahientka KDB

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić