Vodhuki
Vilnia musu, a Letuva rusu
Spadar Vałdas Banajcis z Novaj Vialejki, vy maju sprečku iź Siamionam Šareckim vykarystali ŭ pieršym numary za hety hod, kab skazać mnie, što «Vilni stalicaj Biełarusi nia być!». Vam Maskva daravała Vilniu, a dla nas jana, kažučy słovami Natalli Arsieńnievaj, heta «ŭschod kryvavy j dździeły, što los na karki nam uskłaŭ».
Viedajučy, što najsilniejšym nacyjanalna-duchovym, navukovym i ekanamičnym farpostam Biełarusi praz usie viaki była Vilnia, Stalin hety farpost rašyŭ adrezać ad nacyjanalnaje terytoryi Biełarusi j addać jaje, nia chočučy rabić moŭnaje pamyłki, skažu — naščadkam žmudzinaŭ. Nia tolki na praciahu paŭtysiačahodździa časoŭ Vialikaha Kniastva Litoŭskaha, a i ŭ časie pamiž vojnami Vilnia była kulturnaj i, u peŭnaj miery, palityčnaj stalicaj Zachodniaje Biełarusi. Vilnia była sercam Zachodniaj Biełarusi, što pampavała žyćciadajnuju kroŭ Biełaruščyny na ŭsiu jaje terytoryju, až da najdalejšych uschodnich hraniaŭ Bieraściejščyny.
A naščadki žmudzinaŭ pavieryli «dabradzieju» Stalinu-Maskvie, dy nia ŭsie. Jak paśla 1939 hodu niasłasia da nas, biełaruskaha hramadztva, niadobraja viestka, naščadki žmudzinaŭ mižsobku kazali: «Vilnia musu, a Letuva Rusu»... Viedali, što apetyt «uschodu kryvavaha j dździełaha» biaźmierny, dy što nia pryjaciel jon žamojtam... Kab nia spoŭniłasia b chacia nanoŭ praroctva «Vilnia musu, a Letuva Rusu»...
Raisa Žuk-Hryškievič, Taronta
A Šałkieviča nie zaŭvažyli
Pišu Vam nakont niedarečnaści ŭ natatcy «Dušeŭny viečar» Vincesia Kutrynki ŭ №4. Siarod pieraličanych udzielnikaŭ imprezy čamuści adsutničaje imia V.Šałkieviča, jaki, miž inšym, vielmi i vielmi dobra vyhladaŭ pobač z NRM, KRIWI i sp.Kryvašejevym. Cikava, što dla jaho nie pakinuli miesca ŭ pieraliku, choć uzhadali ŭsich-usich, navat dziaŭčat z padpievak KRIWI. A pišu ja, bo mnie jakraz-taki jon najbolš spadabaŭsia.
Anatol Ścieburaka, Vialejka
Pišycie pra ekstremizm
Na moj pohlad, letaś samym cikavym (ale nie zusim udałym) atrymaŭsia numar pra «Modu na ekstremizm». Nadyšoŭ čas zrabić «Ekstremizm-II», bo nahody jość. Sumniavajusia, što zaraz jaki RNIE-šnik skaža: «niejki tam «Bieły Lehijon», «leŭ na ščycie — čyj heta znak?» Zaraz kožny pavinien viedać svaich siabroŭ i vorahaŭ u tvar.
Tak što EKSTREmalnych pačućciaŭ! Paśpiachovaj baraćby! Sałodkaj Pieramohi!
Kryvič, Miensk
Naša ci nia naša?
Ja nie ełdepebešnik, nie kamunist, nie pensijaner i nie bepeesemaviec ci jaki inšy łukašyst. Ja taki ž patryjot Biełarusi, jak i Vy, choć ja ŭ Biełarusi žyvu niadaŭna, a biełaruskaja mova mnie nia rodnaja.
Dyk mnie ŭsio mienš padabajecca toje, jak Vy pišacie ab Rasiei, rasiejcach i ŭsim rasiejskim uvohule. Ź niekatorych artykułaŭ, u jakich teza «ach, jak dobra było pry Polščy, ach, jak kiepska stała pry maskaloch», u Vašaj hazecie prostamu narmalnamu biełarusu moža zdacca, što sapraŭdy, jak kažuć dziaržaŭnyja ŚMI, «kali rusafoby pryjduć da ŭłady, adrazu paviaduć nas u panskuju Polšču».
Ja sam naradziŭsia ŭ Maskvie i vielmi lublu hety horad, liču siabie «maskvičom», choć anikoli nie ličyŭ i nia budu ličyć siabie rasiejcam. Dyk mnie niepryjemna na staronkach svajoj ulubionaj hazety časam čytać nie abhruntavanyja ničym abrazy na adras majho rodnaha horadu.
Nia błytajcie patryjatyzm z rusafobijaj ci naadvarot — palonafilijaj. Na praciahu historyi lachi prynieśli nam biedaŭ nia mienš, čym maskali, i tamu eventualnaja intehracyja z Eŭropaj, ja spadziajusia, nie aznačała b intehracyi z «braterskaju Polščaj». Ja razumieju, što, žyvučy ŭ Biełarusi i słuchajučy kožny dzień adnu j tuju apiniju z radyjo, peryjodykaŭ i «telebačańnia», narmalnyja ludzi z časam adčuvajuć usio bolšuju ahidu da hetaje apinii. Ale ž bieražycie abjektyŭnaść!
Ja, naturalna, ni ŭ jakim razie nie zaklikaju vas zamoŭčvać kryvavuju rasiejskuju kampaniju ŭ Čačenii ci hetuju klatuju «ińciehracyju», ale darma vy z takim radykalizmam krytykujecie savieckuju eru. Hety peryjad byŭ daloka nia samym horšym u historyi našaje Baćkaŭščyny. Za savietaŭ my ŭpieršyniu za bolš jak 100 hadoŭ atrymali de-jure aŭtanomiju, choć i biaź Vilni i inšych ziamiel; upieršyniu za badaj 200 hadoŭ nam dazvolili razmaŭlać na svajoj movie, choć i padrusifikavanaj. My znoŭ adčuli siabie sapraŭdnaju nacyjaj.
Kaniečnie, šmat pakutaŭ pryniesła nam «radzieckaja» epocha. Była rusifikacyja, była dyktatura, byli Kurapaty. Ale nam nielha admaŭlacca ad savieckaje spadčyny, jak nielha admaŭlacca ad spadčyny Rečy Paspalitaje. Kali my admovimsia, u vačoch usiaho śvietu j našych naščadkaŭ atrymajecca, što (kali nie amerykancy, dyk) RASIEJCY pieramahli Hitlera, (kali nie amerykancy, dyk) rasiejcy pieršyja palacieli ŭ kosmas, (kali nie amerykancy, dyk) rasiejcy zasnavali AAN, rasiejcy byli na praciahu 50 hadoŭ supraćvahaj amerykanskaje suśvietnaje manapolii, a my byli prosta bydłam, matarjałam, u čarhovy raz achviaraju i ŭ čarhovy raz vykarystanyja. Jašče 70 hadoŭ ciažkaje pracy, achviaraŭ, kryvi, žyćciaŭ našych prodkaŭ možna budzie prosta vykreślić z našaje historyi.
Nielha dazvolić rasiejcam uzurpavać savieckija dasiahnieńni! Heta MY (kaniečnie, razam ź inšymi narodami SSSR) pieramahli Hitlera, my (kaniečnie, razam ź inšymi narodami SSSR) pieršyja palacieli ŭ kosmas, i my ž uviali vojski ŭ Prahu i Aŭhanistan. Nam nielha admaŭlacca i ad adkaznaści za savieckija złačynstvy i za toje, što zrabili našyja suajčyńniki nakštałt Dziaržynskaha, bo jany byli biełarusami, a, značycca, i častkaju nas.
Heta byli my. Heta žyćci j losy našych prodkaŭ. Heta naša historyja, naša spadčyna. Heta była naša kraina.
Bartalamejuš Harbač, <[email protected]>
Kamientary