Uroki dla apazycyi
«Usiebiełaruskim narodnym schodam» Łukašenka raspačaŭ svaju mabilizacyjnuju kampaniju
Schod vyjaviŭsia dobra pradumanaj reklamnaj akcyjaj z udziełam takich specyjalna zaprošanych zorak, jak nobeleŭski laŭreat rodam ź Viciebsku, syn čynoŭnika kalanijalnaj administracyi Žares Ałfioraŭ, hazavy mahnat z «Itery» Ihar Makaraŭ, lider ukrainskich kamunistaŭ Symanienka, branski hubernatar-kamunist Łodkin, mitrapalit Fiłaret, rasiejskamoŭnaja aktrysa Akružnaja, kiraŭnik Biełaruskaha hramadzka-kulturnaha tavarystva ŭ Polščy, pasoł Sojmu Jan Syčeŭski, viazień sumleńnia Pavał Baradzin. Prahrama raźvićcia krainy była z pompaj i adzinadušna ŭchvalenaja. BT zdymała hetuju zornuju rostań na videastužku idealnaj jakaści.
Schod prademanstravaŭ, nakolki ŭkaranilisia demakratyčnyja vartaści i dziaržaŭnickija rytuały za piać apošnich hadoŭ. Schod nie sprabavaŭ pryznačyć datu vybaraŭ. Łukašenka padkreśliŭ niemahčymaść adnaŭleńnia Savieckaha Sajuzu.
Kastryčnickaja płošča była aformlenaja hierbami haradoŭ Biełarusi. (Niekali ž mahli i scenami Ladovaha paboišča razmalavać!) U prezydyjumie siadzieli nie śvinarki j pastuchi, a davoli respektabelny mienski isteblišment.
Łukašenka trochi falšyviŭ, niby napiaredadni pierarepetavaŭ słavutyja «ekspromty» i staranna pradumanyja moŭnyja «lapy», za jakija jaho hetak lubiać prostyja ludzi i ŚMI. (Pramova poŭniłasia zaściarohami ad praviadzieńnia vybaraŭ «spuścia ruki», abiacańniami pamahčy «ź biudžetu tryma palcami», adkryćciami, što žydy zmahalisia z nacystami tolki «ŭ Biełarusi da Smalenščyny i Maskvy», bo «naš narod stvaryŭ im umovy dla hetaha», i što ŭ kožnaha čałavieka musić być radzima, «na jakoj žyć i pamirać naturalnaj śmierciu».) Krasamoŭstva adeskaha pašybu hladziełasia štučna.
Ź inšaha boku, uraziła, nakolki Łukašenka viedaje — i heta prykład dla apazycyi — prablemy «zvyčajnaha čałavieka» dyj nie baicca havaryć pra ich. Čaho varty choć by pasaž pra bandytyzm na polskich darohach i biaśpieku našych mahistralaŭ.
Łukašenka byŭ strymany i aściarožny ŭ acenkach apazycyi (što možna paradzić i jahonym apanentam) u adpaviednaści z paradami palittechnolahaŭ. Pa ŭsim vidać, što jon navažany zmahacca pieradusim za centryscki elektarat.
Zatoje vyrvałasia ŭ Łukašenki nieaściarožnaje pryznańnie pra isnavańnie pazabiudžetnych fondaŭ. U ich zachoŭvajucca, naprykład, srodki, atrymanyja za prodaž tankaŭ, što padpali pad skaračeńnie ŭ adpaviednaści z damovaj ab uzbrojenych siłach u Eŭropie. Takoje vykarystańnie dziaržaŭnych hrošaj karajecca zhodna z kryminalnym zakanadaŭstvam.
Apazycyi, što za 13 hadoŭ isnavańnia nie nabyła navat zvyčajnaj hukaŭzmacnialnaj ustanoŭki j dahetul vystupaje na mitynhach praź fizrukoŭski rupar, jość čamu pavučycca ŭ vialikaha havaruna. Pośpiech pravaha bloku zaležyć ad taho, ci chopić u jaho fantazii, kab zdabyć padtrymku Volhi Korbut i Ivana Ivankova, Alony Śvirydavaj i Ihara Karnieluka, Maryi Hulehinaj dy Barysa Kita. Ź pieradumovaju vyłučeńnia adzinaha kandydata. U «partyi ŭłady» jon daŭno adziny.
Mikoła
Antyłukašenkaŭskija pratesty: 30 zatrymanych
Z samaj ranicy na płošču pierad Pałacam Respubliki, dzie adbyvaŭsia «schod», prychodzili j ludzi, niazhodnyja z palitykaj Łukašenki. Z samaj ranicy hramadzianie ŭ cyvilnym pad kiraŭnictvam ministra Navumava zatrymali dva dziasiatki siabroŭ Kanservatyŭna-Chryścijanskaj Partyi BNF. Uładzimieru Juchu pry aryšcie pierałamali skaby, ciapier jon u bolnicy.
U abied u aryštancki aŭtobus trapili siabry Maładoha Frontu, jakija, pieraapranuŭšysia ŭ histaryčnych persanažaŭ, sprabavali adznačyć Dzień muzejaŭ kala «Makdonaldzu».
Uviečary, niahledziačy na navalnicu i škvał, dziasiatki aktyvistaŭ Abjadnanaj Hramadzianskaj i Kanservatyŭna-Chryścijanskaj partyj znoŭ vyjšli na praspekt Skaryny z partretami źnikłych palitykaŭ. Da viečarovaj akcyi dałučyŭsia j Siamion Domaš — vierahodny adziny kandydat patryjatyčna-demakratyčnaha bloku.
B.T.
Kamientary