listy ŭ redakcyju
Zamiežža bolš pavažaje nas, čym my sami siabie!
Na tym tydni pa televizii pakazvali žałobnuju cyrymoniju pa achviarach avijakatastrofy, što adbyłasia ŭ Niamieččynie. Nad trybunaj łunali niamiecki, rasiejski j bieł-čyrvona-bieły ściahi.
Praz paru dzion žonka nabyła na kirmašy dziciačyja majtački polskaje vytvorčaści. Na pakunku byli nadpisy pa-polsku, pa-rasiejsku, pa-ŭkrainsku j pa-biełarusku. Pry kožnym pierakładzie namalavany maleńki ściažok. La našaha – bieł-čyrvona-bieły. Praŭda, słova “škarpetki” ŭ tekście napisanaje praz rasiejskaje “i”, ale heta tolki dadaje ekzotyki, bo ŭ astatnim mova vielmi dobraja.
A našy “praizvadzicieli” drukujuć na abhortcy sucelna rasiejščynu. Zamiežža bolš pavažaje nas, čym my sami siabie!
Jak vypravić sytuacyju? Čamu b TBM nie zasnavać jaki medal “Za biełaruskuju movu” dy nie ŭznaharodžvać pradpryjemstvy, što joju karystajucca? Hladziš, źjavicca toj medal na etykietcy, razam ź inšymi, z roznych kirmašoŭ.
Taksama zamiest pierapiski ź ministerstvami TBMaŭcy mahli b sami rabić dobryja pierakłady na biełaruskuju movu, kab nie było lapaŭ, i dasyłać kiraŭnictvu pradpryjemstvaŭ.
Rusłan Raviaka, Baranavičy
Jak habrejaŭ padstaŭlajuć
U Biełarusi ŭłady zdaŭna padstaŭlali habrejaŭ pad udar, daručajučy im pracu, jakoj hrebavali sami. 300—400 hadoŭ tamu habrejam zdavali ŭ arendu carkoŭnuju majomaść. Viadoma, hnieŭ viernikaŭ kiravaŭsia pierš-napierš na habrejaŭ-arandataraŭ, a nie na panoŭ-uładaroŭ.
U savieckija časy, kali išła baraćba ź sijanistami dy “nacdemami”, častku adkaznaści pierakładali na vykryvalnikaŭ ź habrejskimi proźviščami. Da vajny “nacyjanalistaŭ” hanili Volfsan, Branštejn, paśla vajny – słynny daśledčyk historyi staražytnaha Rymu Hiler Liŭšyc dy mnohija inšyja.
U studzieńskim numary “Niomanu” za 1973 h. pobač ź pisaninaj Uładzimiera Biehuna, jaki, kažuć, u šaścikutnych śniažynkach bačyŭ sijanisckuju prapahandu, “niečakana” byli nadrukavanyja vieršy Chaima Malcinskaha ŭ pierakładzie ź idyš – dla raŭnavahi. Pra heta z abureńniem zhadvaje ŭ svaich uspaminach Uładzimier Miechaŭ.
Historyja paŭtarajecca. Adkryvaju apošni numar užo “zakaścianiełaha” “Niomanu” i ŭ śpisie aŭtaraŭ pobač z Rościkavym, Skobielevym raptam baču Nardštejna i Madzijeŭskaha. Abodva ciapier žyvuć u Niamieččynie. Michaił Nardštejn u Miensku doŭhi čas redahavaŭ habrejskuju hazetu “Aviv-Viasna”, dzie davaŭ adłup i Rościkavu, i inšym słavianafiłam ź judafobskim adcieńniem. Utylizavali, značyć, i Nardštejna.
Niadaŭna novy redaktar “Krynicy” ŭ interviju dla radyjo “Svaboda” paabiacaŭ nadrukavać Rojzmana dy taho ž Miechava – zamiest roznych tam siabroŭ PEN-klubu...
Padstaŭlajuć zvyčajna tych, chto asłableny ŭnutranymi zvadkami. Kali ŭžo biełaruskija habrei abjadnajucca dy stanuć subjektami ŭłasnaj historyi?
Volf Rubinčyk, Miensk
Kamientary