Archiŭ

z usich staron

21 LUTAHA

Ukraincam — biaspłatnyja vizy

1 lipienia hetaha hodu Polšča, vykonvajučy abaviazak pierad Eŭraźviazam, uviadzie vizavy režym dla hramadzianaŭ Biełarusi, Ukrainy i Rasiei. Miensk taksama ŭviadzie vizy dla hramadzianaŭ Polščy. Ukraina ž zajaviła, što nia budzie patrabavać vizaŭ ad palakaŭ i spadziajecca, što Varšava taksama zrobić zachady, kab polskija vizy byli dastupnymi dla ŭkraincaŭ.

Alaksandar Kvaśnieŭski, paśla sustrečy ź Leanidam Kučmam, zajaviŭ, što Varšava nia moža całkam admovicca ad uviadzieńnia vizavaha režymu dla ŭkraincaŭ, bo heta parušała b umovy šenhienskaha pahadnieńnia, jakim karystajucca krainy Eŭraźviazu ŭ spravach supolnaj miažy. Adnak Polšča budzie vydavać vizy ŭkrainskim hramadzianam biaspłatna. Biełarusy takich ilhotaŭ, na žal, mieć nia buduć.

«Oskaram» nie zavabiš

Ažno siem naminacyjaŭ na premiju amerykanskaj kinaakademii atrymaŭ sioleta film Ramana Pałanskaha «Pijanist», u jakim raspaviadajecca pra los muzyki-habreja, jaki ŭ časie druhoj suśvietnaj vajny žyŭ u varšaŭskim hieta. Ale pa «Oskary» nia budzie kamu jechać: prakuratura Łos-Anžełasu paviedamiła, što režyser budzie aryštavany za seksualnyja stasunki z 13-hadovaj. Pałanskaha źvinavacili ŭ hetym jašče ŭ 1977 h., i bolš jon u ZŠA nie źjaŭlaŭsia. Žyvie sabie ŭ Paryžy.

A pradusar filmu Leŭ Ryvin, jaki žyvie ŭ Varšavie, ciapier u centry najvialikšaha ŭ historyi Polšy karupcyjnaha skandału. Jon padazrajecca ŭ sprobie vyciahnuć ź firmy «Ahora» — vydaŭca polskaha štodziońnika «Gazeta Wyborcza» — 17,5 młn. dalaraŭ chabaru. Prakuratura adabrała ŭ Ryvina pašpart.

Biełarusy: avaryja i źniknieńnie

Na tym tydni dva biełarusy trapili ŭ paviedamleńni polskich infarmacyjnych ahienctvaŭ. Adzin naš suajčyńnik u niećviarozym stanie «ŭjechaŭ» u ciahnik na adnym z čyhunačnych pierajezdaŭ Biełastoččyny. Ad mašyny ničoha nie zastałosia, a ŭ jaho tolki para drapinaŭ. Inšamu paščaściła mienš. Jon płyŭ na paromie sa Švecyi ŭ Hdańsk i niekudy z paromu źnik. Palicyja kaža, što vypaŭ u mora. Paśla praciahłych pošukaŭ pa maršrucie paromu rataŭniki nikoha nie znajšli.

Voka za miasa

Na tym tydni, u časie sutyknieńniaŭ z palicyjaj pablizu Kališu, straciŭ voka adzin fermer. Užo treci tydzień polskija fermery blakujuć darohi. Jany patrabujuć, kab dziaržava naładziła «intervencyjny skup» śvinoha miasa, bo na rynku jaho zašmat i jano abiasceniłasia. Dziaržava zhodnaja i prapanavała amal 80 centaŭ za kilo, ale fermery patrabujuć bolej.

Alaksiej Dzikavicki, Varšava

Žamojty — nia nacyja

Žamojty aficyjna nia mohuć ličycca za asobnuju nacyju, jak, da prykładu, litoŭcy, francuzy abo švedy. Hetkuju pastanovu pryniaŭ na minułym tydni Sejm Litvy ŭ adkaz na skarhu deputata Ehidyjusa Skarbalusa i jurysta Arvidasa Narvidasa. Pierapis 2001 h. zafiksavaŭ, što ŭ Litvie žyvuć pradstaŭniki 115 nacyjanalnaściaŭ. Adnak Departament statystyki nie padaŭ nijakich źviestak pra žamojtaŭ (žycharoŭ paŭnočna-zachodniaj Litvy), tady jak Skarbalus i Narvidas zapisalisia mienavita hetak. Baranić svaju praŭdu jany hatovyja navat u sudzie pa pravoch čałavieka ŭ Strasburhu.

«Nioman-infarm»

Litoŭskaje hramadzianstva

dla Aminat Saijevaj

Rasiejskaje Ministerstva zamiežnych spravaŭ apošnim časam peryjadyčna patrabuje ad Vilni spynić dziejnaść čačenskich arhanizacyjaŭ u Litvie. Tolki za apošnija paŭtara tydnia litoŭskaha pasła vyklikali ŭ MZS RF dvojčy. Što tak złuje rasiejcaŭ?

Śpiarša vyśvietliłasia, što litoŭskaja internet-kampanija «Microlink» raźmiaściła na svaim servery sajt «Kaŭkaz-centru», jaki, pavodle śćvierdžańniaŭ Maskvy, prapahanduje teraryzm. Adnak ni Departament biaśpieki, ni inšyja dziaržaŭnyja instytucyi Litvy hetak nia ličać.

Nahoda dla druhoj «zaniepakojenaj» noty — nadańnie litoŭskaha hramadzianstva Aminat Saijevaj, namieśnicy kiraŭnika čačenskaha infarmacyjnaha centru ŭ Vilni. Adpaviedny ŭkaz Vałdas Adamkus padpisaŭ 11 lutaha. Padstava — jejny ŭniosak u padtrymańnie litoŭska-čačenskich stasunkaŭ.

Aminat Saijeva naradziłasia ŭ 1949 h. u Kazachstanie, a ŭ Litvie žyvie ŭžo amal dziesiać hadoŭ. Jana nazyvaje siabie pradstaŭnicaj niezaležnaj Čačenii ŭ Litvie, choć i nia maje aficyjnych paŭnamoctvaŭ. U Vilni Saijeva ŭžo kolki hadoŭ ačolvaje Čačenski infarmacyjny centar, farmalnym kiraŭnikom jakoha źjaŭlajecca były deputat Sejmu Alhirdas Andrukajcis. «Infarmacyjnymi centrami» zvyčajna nazyvajucca zamiežnyja pradstaŭnictvy niepryznanych dziaržavaŭ.

Zhadanymi faktami litoŭska-čačenskija stasunki nie abmiažoŭvajucca. U Vilenskim universytecie za dziaržaŭny košt vučycca paŭtara dziasiatka čačenskich studentaŭ. Dyj litoŭskija vajskoŭcy vyvučajuć čačenski vajenny dośvied. Pra heta śviedčyć niadaŭna vydadzienaja kniha pałkoŭnika Stasisa Kniazisa pra taktyku čačenskich partyzanaŭ.

Siarhiej Bohdan

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Labiedźka pra syna-palitviaźnia: Heta nie bravada, ja hatovy abmianiać siabie na jaho10

Labiedźka pra syna-palitviaźnia: Heta nie bravada, ja hatovy abmianiać siabie na jaho

Usie naviny →
Usie naviny

Zialenski źbirajecca pamianiać premjera i ministra abarony3

«Temu hienacydu biełaruskaha naroda prydumali rasijanie i padsunuli heta ŭ jakaści scenaryja dla mabilizacyi biełarusaŭ»8

U aeraporcie pad Łondanam raźbiŭsia pryvatny samalot

Nasielnictva Jeŭrasajuza pierasiahnuła 450 miljonaŭ čałaviek. Ale rost nie paŭsiul6

Sienatar Hrem anansavaŭ rekordnyja pastaŭki zbroi Ukrainie paśla zaŭtrašniaj zajavy Trampa14

U Minsku zakryłasia sietka biudžetnaha fastfudu1

Pry pajezdcy ź Biełarusi ŭ Polšču na miažy čakać tolki 6 hadzin, a nazad — sutki2

Biełaruska za svoj košt arhanizavała śviata ŭ rodnaj vioscy, jakaja amal vymierła. Pryjechali adnaviaskoŭcy navat ź Jeŭrasajuza21

U sacsietkach zavirusiŭsia rolik z kaniom, jaki čakaje aŭtobusa na Mahiloŭ VIDEA1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Labiedźka pra syna-palitviaźnia: Heta nie bravada, ja hatovy abmianiać siabie na jaho10

Labiedźka pra syna-palitviaźnia: Heta nie bravada, ja hatovy abmianiać siabie na jaho

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić