Archiŭ

Čarnucha ŭ teatry

U Opery znoŭ jość hałoŭny dyryžor. Im staŭ 40-hadovy Viačasłaŭ Čarnucha. Upieršyniu ŭ historyi na hetaj pasadzie apynuŭsia biełarus, dy jašče j ź vioski rodam (Śviataja Vola Ivacevickaha rajonu, słaŭnaja staražytnymi mohiłkami). Dyryžorskuju adukacyju Čarnucha atrymaŭ u Biełarusi.

Prafesijaj jon avałodvaŭ pad kiraŭnictvam Hienadzia Pravatorava, Alaksandra Anisimava i Alaksandra Sasnoŭskaha. Z 1994 h. V.Čarnucha pačaŭ pracavać u Opery. Śpiarša atrymaŭ u poŭnaje rasparadžeńnie «Travijatu», nieŭzabavie — «Jaŭhiena Aniehina».

Byvali ŭ karjery maładoha dyryžora i kurjoznyja momanty. 20 listapada 1995 h. u Filarmonii hraŭ pijanist Leanid Kuźmin (nadzvyčajna modny). Dyryhavaŭ Čarnucha — kolišni jaho adnaklaśnik. Zala była paŭniutkaja. Hrali Piaty kancert dla fartepijana z arkiestram Bethovena. Kali hastralor «źjeŭ» paŭzu, Čarnucha nia zdoleŭ pakiravać arkiestram, i nadyšoŭ chaos. Vykanańnie spynili — vypadak biesprecedentny. Potym abodva, hledziačy ŭ noty, dyskutavali, što zdaryłasia, chto vinavaty i što rabić dalej. Pa-aniolsku ciarplivaja publika moŭčki čakała, kali ž heta skončycca.

Paśla zaličeńnia ŭ štat Opery Čarnucha byŭ pryznačany pamočnikam hałoŭnaha dyryžora. Jon ažyćciaŭlaŭ «vykanaŭčuju ŭładu», kali sp.Anisimaŭ hastralavaŭ za miažoj. Usie pastanoŭki, jakija ŭ toj čas naminalna ažyćciaŭlaŭ Anisimaŭ, faktyčna rychtavaŭ Čarnucha; maestra tolki nadavaŭ im łosku. V.Čarnucha taksama šmat pracavaŭ u Turcyi — pastaviŭ tamaka «Ernani» Verdzi i «Sevilskaha cyrulnika» Rasini.

Čarnucha dobra hladzicca za dyryžorskim pultam: vysoki, mažny, ale adnačasova zhrabny, ruki — jak byccam biez kaściej, hnutkija i niezvyčajna śpieŭnyja. Spačatku kańkom jaho byli drobiazi kštałtu valsaŭ Štraŭsa, dzie jamu stavała i lohkaści, i žvavaści, i pryrodnaha hustu. Z časam, dziakujučy intensiŭnaj pracy, dalisia i rečy bolš surjoznyja, u jakich Čarnucha koliś sastupaŭ svajmu ravieśniku Andreju Hałanavu. Tym nia mienš, da siońnia Čarnucha časta dyryhavaŭ dobra, ale nikoli — hienijalna.

U konkursie ŭdzielničali siem pretendentaŭ — piać mienčukoŭ i dva maskvičy. V.Čarnucha atrymaŭ 75% hałasoŭ konkursnaj kamisii. Ź im padpisali kantrakt na hod. Čas pakaža, ci zdoleje hałoŭny dyryžor adstojvać svaje mastackija pryncypy ŭ tvorčym sajuzie z upłyvovaj kiraŭničkaj Opery spn.Izvorskaj. Ad hetaha zaležyć los nia tolki sp.Čarnuchi, ale j jahonaha teatru.

Julija Andrejeva

Kamientary

Ciapier čytajuć

Jakaja łohika sudoŭ za Hajun? Mužčyna, jakoha zatrymlivali pa hetaj spravie, apisaŭ ubačanaje28

Jakaja łohika sudoŭ za Hajun? Mužčyna, jakoha zatrymlivali pa hetaj spravie, apisaŭ ubačanaje

Usie naviny →
Usie naviny

U Brytanii ŭpieršyniu naradziłasia dzicia paśla pierasadki matki ad pamierłaj donarki

U pamierłaha byłoha palitviaźnia Valeryja Cimašenki naradziłasia dačka3

«Polšča stała nie taja, što raniej». Emihranty, jakija viarnulisia ŭ Biełaruś, patłumačyli čamu i padzialilisia ŭražańniami51

Stała viadoma, navošta na fasad adnaho z histaryčnych budynkaŭ u Minsku padčas rekanstrukcyi pastavili mietaličnyja kałony

«Va Ukrainie nichto nie vieryć, što tam takoje robicca». Ukrainiec, jakoha zatrymali ŭ Biełarusi za dva dni da vajny, raskazaŭ pra pakuty za kratami5

«Jamu tak błaha stała, što jon upaŭ na baraku». Stali viadomyja abstaviny śmierci palitviaźnia Vadzima Chraśko5

Były narviežski premjer Jahłand zrabiŭ sprobu samahubstva na fonie abvinavačańnia ŭ suviaziach z Epštejnam4

Na litoŭska-biełaruskaj miažy lisy chacieli abakraści arłana-biełachvosta VIDEA2

U Maładziečnie za adnu ranicu abrynulisia dva bietonnyja kazyrki ŭ padjezdach adnaho doma2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jakaja łohika sudoŭ za Hajun? Mužčyna, jakoha zatrymlivali pa hetaj spravie, apisaŭ ubačanaje28

Jakaja łohika sudoŭ za Hajun? Mužčyna, jakoha zatrymlivali pa hetaj spravie, apisaŭ ubačanaje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić