Archiŭ

Prypyniajučy rečaisnaść

Adzin miljon biełarusaŭ štodnia vypraŭlajecca ŭ alkaholnuju emihracyju.

Adpravili mianie na kursy pavyšeńnia kvalifikacyi. U adpaviednuju ŭstanovu musiŭ jeździć trošku paźniej, čym zvyčajna na pracu. I voś u hetaje «trošku paźniej» zrabiŭ ja dziŭnaje dla siabie adkryćcio.

Kali balšynia haradžan užo kolki hadzin parycca na svaich pracoŭnych miescach, inšaja ich častka tolki ŭstaje ź ležakoŭ, kab vypravicca ŭ kramu pa «šmurdziak». Kali ŭ pieršy dzień kursaŭ daviałosia pabačyć hetyja brunatyja apuchłyja zdani, hetych žyvych mierćviakoŭ, što šamacieli da vina-harełačnych pryłaŭkaŭ, padumałasia — vypadkovaść. Adnak i na druhi, i na treci, i na dziasiaty dzień poznaranišniaja karcina nie źmianiałasia. Takaja sabie abydzionščyna. Pradavački ž, jak vyhladaje, daŭno pryzvyčailisia da svaich pastajannych klijentaŭ i, kali ŭ humory, razumiejuć tych z paŭsłova.

«Maleńkuju», — havoryć da kramnicy tryccacipiacihadovy stareča, i jana, ničoha nie ŭdakładniajučy, vyciahvaje z butelkavaj batarei paŭlitroŭku «pładova-jahadnaha». Nazva napoju nie ihraje anijakaje roli. Hałoŭnaje, kab na ŭsie hetyja «Słavianskija vermuty» i «Viasiołyja pierazvony» chapiła drabiazy. U siarednim siońnia plašačka takoha «niabiesnaha trunku» kaštuje stolki ž, jak dva litry samaha tannaha małaka.

Mianie nie pierastajuć ździŭlać t.zv. «kafeteryi» pry ŭniversamach, dzie aproč kavy, harbaty j piva z kvasam na raźliŭ pradajuć viniška j vodačku. Ździŭleńnie raście chutčej nia stolki z fenomenu isnavańnia takich universalnych punktaŭ, kolki z naziranych tamaka persanažaŭ. Aproč realna apuchłaj ad złoŭžyvańnia alkaholem publiki davodzicca bačyć dobrych dziadziečak, padobnych da instytuckich vykładčykaŭ. Hetki siaredniearytmetyčny Elektron Ivanavič zazvyčaj vielmi cichim hołasam zamaŭlaje sabie plastykavuju čaračku harełki i buterbrod ź sieladcom. Pryčym buterbrod čaściakom biarecca ad ujaŭnaha soramu, jak by ŭ nahruzku, bo nasamreč harełka spažyvajecca biez zakuski. Traplajucca j niesaramlivyja. Jany mohuć uziać u davažak «zapivok» (kilišak minerałki), a mohuć abyścisia i vyklučna ahniavoj vadoj. Dziela čaho ž im pjecca pa-za zastollem, pa-za ŭračystaściu?

Poŭny varyjant artykułu čytajcie ŭ papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"

Siarhiej Bałachonaŭ Homiel

Kamientary

Ciapier čytajuć

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Usie naviny →
Usie naviny

Polskaja kańkabiežka, jakaja na Alimpijadzie atrymała kańkom pad voka, raskazała, jak heta pieražyła

Na adnoj z mahił na biełaruskich mohiłkach pastavili ściah «Vahniera» FOTAFAKT8

«Vy navat nie ŭjaŭlajecie, nakolki mocna jany chočuć zaklučyć ździełku». Tramp raskazaŭ pra pieramovy ź Iranam3

U «Vialikim kamni» zamachnulisia na budaŭnictva samaha vialikaha ŭ Jeŭropie abjekta4

Stała viadoma, pa jakich charčovych tavarach u Biełarusi faktyčna niama impartu1

Va Ukrainie mužčyna pasłaŭ svajoj siamji śmiertanosnuju pasyłku z vybuchoŭkaj1

«Niekatoryja zmohuć adkazać hadoŭ praź piać». Biełaruska spytała tych, chto emihravaŭ u Polšču, a potym viarnuŭsia, ci nie škadujuć jany12

«Homsielmaš» płanuje patracić bolš za paŭmiljona dalaraŭ na ramont dachu svajho Pałaca kultury

Japoniec, jaki adsiedzieŭ u biełaruskaj turmie, napisaŭ pra heta knihu. Jon raskazaŭ, čamu im zacikavilisia siłaviki3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić