Archiŭ

Pošuk bratoŭ pa rozumie praciahvajecca

Jak biełaruskaja dyplamatyja pracuje na Ŭschodzie

27—29 lipienia našu krainu z aficyjnym vizytam naviedaŭ prezydent Sudanu Amar Chasan Achmad al-Bašyr. Čamu biełarusy, jakija pieražyli Chatyń i Kurapaty, sustrakajuć chlebam-sollu kiraŭnika krainy, jaki palić chatyni ŭ svajoj krainie?

«Kraina biaźmiežnych mahčymaściaŭ» (BiełTA) ździŭlaje, siarod inšaha, zdolnaściu ŭradu dzialić svaich hramadzianaŭ na hatunki i vyniščać niepažadanuju katehoryju.

U časie bolš čym dvaccacihadovaj vajny z karennymi narodami poŭdnia krainy zahinuła kala dvuch miljonaŭ čałaviek. 2000 h. byŭ adznačany praviadzieńniem faktyčnaha hienacydu ŭ Nubii. Sioleta Sudan znoŭ nie sychodzić ź pieršych staronak druku z pryčyny trahiedyi ŭ Darfury — zachodnich rajonach kraju. Praŭradavaja milicyja vyniščaje tamaka sialanaŭ, jakim nie paščaściła naradzicca z naležnym koleram skury dy razmaŭlać na «narmalnaj» arabskaj movie. Zachodniaja presa nazyvaje plany al-Bašyra ŭ stvareńni «arabskaha» Sudanu rasisckimi.

U takoj sytuacyi chartumskamu lideru pryjšłosia daspadoby mienskaje zaprašeńnie: choć kudy, aby ŭ Eŭropu. A A.Łukašenka nie škadavaŭ słovaŭ pra kvitniejučuju pryšłaść Sudanu.

Biełaruskija dyplamaty apraŭdvajuć afrykanskuju palityku Biełarusi starym niamieckim słovam «Realpolitik». Maŭlaŭ, nia tolki my siabrujem z Sudanam, ale j Štaty majuć za chaŭruśnikaŭ sumnieŭnyja režymy kštałtu Saudaŭskaj Arabii — za peŭnyja dla siabie vyhody.

Što ž karysnaha my možam atrymać ad sapraŭdy dalokaj krainy, dzie pačynajučy z 1956 h. amal niaspynna idzie vajna? «BDH» nazvała «ekstravahantnaj» zajavu biełaruskaha j sudanskaha bakoŭ ab mahčymaściach supolnaha asvajeńnia naftahazavych radoviščaŭ. Kalehi nia vierać u našy technalahičnyja, kadravyja i resursavyja mažlivaści. Mnie nia chočacca tak skieptyčna stavicca da našaha patencyjału. Ale jaki pavinien być pieršy krok u pracesie asvajeńnia tych radoviščaŭ, raźmieščanych u rajonach pražyvańnia miaciežnaha nasielnictva? Pacyfikacyja, abo «začystka» ich. Jaki ŭvohule sens vieści pieramovy pra radoviščy, jakija kantralujucca nia ŭradam, a jaho ŭzbrojenymi apanentami?

Poŭnaściu hety artykuł možna pračytać u papiarovaj i pdf-versii "Našaj Nivy"

Siarhiej Rak

Kamientary

Ciapier čytajuć

Natalla Kalehava raskazała pra dapamohu biełaruskim uciekačam, svaju siamju, staŭleńnie da Cichanoŭskaj. I patłumačyła, chto takija «babry» i «zajcy»34

Natalla Kalehava raskazała pra dapamohu biełaruskim uciekačam, svaju siamju, staŭleńnie da Cichanoŭskaj. I patłumačyła, chto takija «babry» i «zajcy»

Usie naviny →
Usie naviny

U akupavanym Sievastopali ŭzarvali aŭtamabil. Jaho ŭładalnik paranieny

Tureckaja avijakampanija admianiła rejsy ŭ Maskvu praz «situacyju z pavietranaj prastoraj»4

«Pryjazdžaju — voziera niama». U Łahojskim rajonie za dva dni źnik vadajom

Palaŭničyja paranili miadźviedzia. Ciapier miascovym rajać nie chadzić u les6

Pad Tambovam na biełaruskaha dalnabojščyka lacieŭ pjany ŭ dym kiroŭca. Biełarus pasprabavaŭ zrabić jak lepš, ale nie pašancavała2

Adzin biŭ pa «hrušy», druhi ŭskryvaŭ aŭtamat. Dvoje chłopcaŭ abrabavali dva dziasiatki siłamieraŭ1

U Breście čačeniec abrabavaŭ zimbabvijca. Biełarus dapamahaŭ rabavać, ale kašalok viarnuŭ1

SBU zajaviła pra praduchileny zamach FSB na pradstaŭnika rasijskaj apazicyi

U Kalinkavičach u kanalizacyi zahinuli troje rabotnikaŭ «Vodakanała»7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Natalla Kalehava raskazała pra dapamohu biełaruskim uciekačam, svaju siamju, staŭleńnie da Cichanoŭskaj. I patłumačyła, chto takija «babry» i «zajcy»34

Natalla Kalehava raskazała pra dapamohu biełaruskim uciekačam, svaju siamju, staŭleńnie da Cichanoŭskaj. I patłumačyła, chto takija «babry» i «zajcy»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić