22 žniŭnia trahična zahinuŭ Vasil Huryn.
Jamu było 56 hadoŭ. Hety čałaviek za svajo žyćcio, što abarvałasia źnianacku, zdoleŭ zrabić šmat. Najpierš — vybudavać na redkaść ščaślivuju karjeru savieckaha čynoŭnika. Pa skančeńni žurfaku BDU imia Lenina jon staŭ pieršym sakratarom CK kamsamołu Biełarusi. Zatym pakručasty los słužbista vyvieŭ jaho ŭ zahadčyki ŭpraŭleńnia Kantrolnaje pałaty Biełarusi, paśla — u namieśniki staršyni Mienskaha harvykankamu i narešcie, całkam lahična, — na vysokuju pasadu ŭ Administracyi Łukašenki, dzie sp.Huryn zajmaŭsia kadravymi pytańniami.
Najbolš, adnak, jon zapomniŭsia tym svaim peryjadam słužby, jak pracavaŭ u Mienharvykankamie. Jaho vinavacili ŭ trahiedyi, što adbyłasia ŭ pierachodzie metro na Niamizie (mienavita jon vydaŭ dazvoł na praviadzieńnie taho sumnaviadomaha śviata), u prablemach biełaruskamoŭnych školnikaŭ, u paturańni režymu dy šmat u čym jašče. Moža, chto kali ŭ hetym i raźbiarecca.
Ale ja razabraŭsia ŭ nastupnym: mienavita dziakujučy Vasilu Hurynu ŭ Miensku pakul nie pabudavany parkinh na Niamizie. Dvojčy, za burmistram Jarmošynym i ŭžo za Paŭłavym, ichny namieśnik Huryn blakavaŭ rašeńni pa hetaj budoŭli. Jon mieŭ, niesumnienna, šyrejšy śvietapohlad i lepšuju adukacyju za svaich načalnikaŭ. Adčajnyja zvaroty biełaruskaje intelihiencyi dla jaho nie byli pustym hukam, jak dla jahonych nastupnikaŭ. Dazvolu sabie cytatu ź lista Vasila Huryna na imia pieršaha namieśnika Mienskaha harvykankamu H.Siankieviča ad 20 listapada 2000 hodu: «…Raźmiaščeńnie naziemnych šmatuzroŭnievych parkovak na terytoryi historyka-kulturnaj kaštoŭnaści Vierchni horad niedapuščalna. U suviazi z hetym prašu Vas dać daručeńnie Kamitetu architektury, horadabudaŭnictva j ziemleŭparadkavańnia padšukać inšuju placoŭku dla budaŭnictva stajanki, pa-za miežami histaryčnaha centru». Hety aficyjny dakument składzieny pa-biełarusku.
Atrymlivałasia paradaksalnaja sytuacyja: tyja, chto byŭ pryznačany achoŭvać histaryčnuju spadčynu, a mienavita staršynia Kamitetu historyka-kulturnaje spadčyny sp.Bubnoŭski, jak i jahonyja nastupniki, davali dazvoł na źniščeńnie rešty Niamihi, a toj, chto musiŭ by prosta pramaŭčać, — Vasil Huryn — pavysiŭ hołas u abaronu taho, što nam zastałosia ad minuŭščyny.
Paśla taho jak Huryn pakinuŭ harvykankam, sprava z budaŭnictvam u achoŭnaj zonie histaryčnaha centru była vyrašana. Vandały, na čale z kolišnimi rupliŭcami biełaruščyny, pieramahli. Niamiha — samaja staražytnaja vulica Miensku — nieŭzabavie stanie j samaj pačvarnaj. Imiony tych vandałaŭ dobra viadomyja. Jak i kožny ich krok — dakumentalna zaśviedčany. Vandalizm nia budzie ananimnym.
Jahony los staŭ napaminam tym, chto pracavaŭ pobač ź im. Kožnaha z nas čakaje niekali hramadzianskaja panichida. Što na joj skažuć, a samaje hałoŭnaje — čaho nia skažuć?
Prykład z Vasilom Hurynym śviedčyć, što na luboj pasadzie možna zastacca čałaviekam i hramadzianinam.
SCH
Kamientary