Piotar Marcaŭ: Kab źniščyć hazetu, treba źniščyć jaje aŭdytoryju. U vypadku z «BDH» zrabić heta budzie ciažka: nia buduć ža čynoŭniki sami siabie źniščać.
«NN»: Jak Vy možacie patłumačyć taki šalony nastup na niedziaržaŭnuju presu dy «treci sektar»?
Piotar Marcaŭ: Na maju dumku, dva hady tamu była pastaŭlena zadača kančatkova začyścić infarmacyjnuju prastoru. Za hety čas była paralizavanaja dziejnaść mnohich hazetaŭ. Było kančatkova adrehulavanaje prava medyjaŭ drukavacca na terytoryi Biełarusi. Ciapier drukarnia luboj formy ŭłasnaści moža pryniać da druku niedziaržaŭnuju hazetu tolki paśla ŭzhadnieńnia z adpaviednymi idealahičnymi strukturami. Manapalizavany raspaŭsiud medyjaŭ — ciapier dla hetaha patrebna mieć licenziju.
Kali kazać pra «BDH», dyk nam zabaroniena drukavacca na terytoryi krainy, zabaroniena raspaŭsiudžvać hazetu cieraź «Biełsajuzdruk» dy «Biełpoštu». Užo i ad zvyčajnych kramaŭ patrabujuć uzhadniać z uładami svoj asartyment i admaŭlacca brać na prodaž «BDH». Usio heta stavić luboje vydavieckaje pradpryjemstva va ŭmovy, kali pracavać niemahčyma. Sudy iduć tolki jak dadatak da ŭsich papiarednich zachadaŭ.
«NN»: Vaš prahnoz na budučyniu?
PM: Idzie kanvertacyja ŭłady z napaŭdemakratyčnaj u aŭtarytarnuju. Ja viedaju, što sioleta pastaŭlena zadača začynić tyja niedziaržaŭnyja vydańni, jakija jašče zastalisia.
«NN»: A ci nie stralaje dziaržava z harmaty pa vierabjach? Našto źniščać niezaležnyja medyi, jakija i tak ledźvie mohuć dychać pad jaje presam?
PM: A jaki sens u tym, kab dazvalać im isnavać? Heta takaja psychalahičnaja pastka: my takija maleńkija, nas nichto nie čytaje, navošta nas dušyć. Ale čytajuć! Nichto nia moža dakładna skazać, kolki ludziej čytaje tuju ci inšuju niedziaržaŭnuju hazetu. Nakład zusim nie źjaŭlajecca pakazčykam. Urešcie, moža, vas nichto i nie čytaje – ale ž jany čytajuć! I jak im «pa doŭhu słužby» čytać kožny dzień praŭdu? Jość lohika luboha aŭtarytarnaha režymu. Jaki sens paśla referendumu rabić vyhlad, što ty demakratyčny? Nijakaha.
«NN»: Dva hady tamu mnie davodziłasia čuć, jak Vy pakieplivali z žadańnia asobnych entuzijastaŭ vypuskać nierehistravanyja vydańni zamiest rehistravanych. Ci nie razhladajecie ciapier Vy sami mahčymaść niejkaha, tak skazać, alternatyŭnaha vychadu?
PM: Ja narmalna staŭlusia da ŭsich medyjaŭ, ale treba zachoŭvać čystatu žanru. Kali jość mahčymaść nabyvać lehalnyja vydańni, to naŭrad ci ludzi buduć čytać nielehalnyja hazety. Napeŭna, kab jany źviarnuli ŭvahu na padpolnuju presu, patrebnaja absalutna poŭnaja infarmacyjnaja blakada. Ciapier usio čaściej pravodziać analohiju z Polščaj 1980-ch. Ale ŭzhadajcie: tam volnych medyjaŭ sapraŭdy nie było. Ciapier sytuacyja z kanałami raspaŭsiudu infarmacyi našmat lepšaja. Ja nia ŭpeŭnieny, ci pryjšoŭ užo čas padpolnaj presy. Tak, padpolnyja vydańni mohuć i zaraz isnavać, ale nie jak krynica infarmacyi, a jak jaje interpretatar. Heta moža być presa žanravaja, kreatyŭnaja, naprykład — satyryčnaja. Dyj «BDH» ž nie začynili jašče, što vy pa nas zaŭčasna chaŭtury spraŭlajecie?
«NN»: A ci niama ŭ Vas u kišeni zapasnoj hazety?
Poŭny varyjant čytajcie ŭ papiarovaj i pdf-versii hazety "Naša Niva"
Hutaryŭ Aleś Kudrycki
Kamientary