Pradprymalnik i ziemlaŭłaśnik pałačanin Balasłaŭ Plaśnievič vałodaŭ ziamloju na terytoryi siońniašniaha Rasonskaha rajonu, a sialiba stajała ŭ vioscy Vałatoŭki. Aprača vialikaj haspadarki, Plaśnievič mieŭ farbavalniu, vialiki pčalnik, trymaŭ konny zavod, na jakim hadavali parodzistych rysakoŭ.
Pałačanie, jakija naviedvali skački na ipadromie, čaściakom stavili na jahonaha žarabka Słaŭnaha. Koń byŭ takim dobrym, što jaho vykrali, pryčym vielmi aryhinalna: na stajni razabrali strachu, častku ściany i vyvieli kania pa kładcy.
Plaśnievič byŭ i viadomym mecenatam — dapamahaŭ manachiniam Spasa-Eŭfrasińnieŭskaha manastyra, pastaŭlajučy im tkaninu i miod. Byŭ zaciatym hulcom u karty i vielmi lubiŭ palaŭničych sabak, jakich vypisvaŭ z-za miažy. Lubiŭ cyhanskija śpievy i navat dazvalaŭ cyhanam žyć u svaich uładańniach. Voś tolki chvareŭ na samnambulizm. Miesiacovymi načami trubiŭ u roh i sonny išoŭ u stajniu siadłać kania, kab jechać na łovy.
Vakoł siadziby ros park ź lipavymi dy dubovymi prysadami, poruč była vykapana sažałka. Paśla pieravarotu 1917 h. u adroźnieńnie ad brata Jakuba zastaŭsia ŭ Połacku. U 1930-ch siamju Plaśnievičaŭ vysłali z rodnych miaścin. Pryčym samoha jaho razam z synami — u Archanhielskuju vobłaść, a žonku z dočkami i małymi dziećmi vyvieźli na Daloki Ŭschod. Z balšavickaje katarhi viarnułasia tolki ŭnučka Iryna.
Čym historyja Plaśnieviča i jahonaja siadziba nie materyjał dla taho, kab vazić u Vałatoŭku turystaŭ?
Turystyčna-paznavalnyja prahramy, rabotniki jakich da samaj pensii apaviadajuć adnu i tuju ž histaryčnuju bajku, mohuć źvieści turbiznes na ništo. Tamu treba ŭražvać i ździŭlać. Ujavim sabie, jak u pamiaškańnie z adnoŭlenym vučebnym abstalavańniem i rarytetnymi rečami ŭvachodzić vykładčyk u strojach mnicha-jezuita. Z svaim adpaviedna apranutym vučniem jon demanstruje naviednikam techničnyja pryjomy navučańnia ciaham dziesiacichvilinnaha «zaniatku», razmaŭlajučy na starabiełaruskaj movie. Turysty robiać zapisy husinymi piorami i atramantam, stvoranym pavodle staražytnych receptaŭ. U jakaści suveniru im zastajecca arkuš papiery ź piačatkaju navučalnaj ustanovy. Muzej z elementami teatru — heta cikavaje vidovišča, jakoje reanimuje historyju.
Toje ž tyčyć i siadzibaŭ XVIII—XX st. U našych umovach adnoŭlenyja panskija siadziby-majontki Połaččyny z usioj infrastrukturaj — parkami, prysadami, sažałkami, altankami — mahli b pieratvarycca ŭ «monplezir» dla naviednikaŭ. Siadzibnaja kultura ŭ spałučeńni z pasłuhami zabaŭlalnaha — nakštałt pajezdak u starych ekipažach i prosta na kani — stała b stymułam dla adnaŭleńnia ŭ rehijonie koniezavodaŭ. Prajechaŭšysia na kani i ŭbačyŭšy malaŭničyja krajavidy, turyst musić dobra paabiedać u adpaviednym interjery i na starym posudzie.
Na žal, navat u samim Połacku turysty dahetul praktyčna nie naviedvajuć staražytny pasad za łukavinaj Pałaty, ź jakoha i pačynaŭsia horad. Miesca toje zarasło chmyźniakom dy krapivoju. Varta było b zrabić dastupnaj dla ahladu častku zamkavaj hary — ad Čyrvonaha mostu da vuścia Pałaty. Bałazie tam dobra zachavaŭsia histaryčny landšaft. Dla taho kab zrabić hetuju prakavietnuju miaścinu miescam masavych prahulanak, abapał Pałaty varta b było prakłaści niešyrokija ściažyny, pierakinuć cieraz račułku paru mastoŭ. Na samoj hary varta b było adnavić (chacia b u vyhladzie mulažu) frahment draŭlanaj ściany i adnu z abarončych viežaŭ.
Kulturnyja resursy krainy patrabujuć surjoznaha vyvučeńnia i raspracoŭki. Staryja ž idealahičnyja padychody ŭ vyznačeńni ich vartaści nanosiać šmat škody i prynosiać vyklučna symulacyjnyja vyniki.
Kamientary