Z «Parachodzika sučasnaści» nichto nie ŭpaŭ: skončyŭsia kurs Škoły maładych litarataraŭ
Na «Parachodziku sučasnaści» pažadana było źjavicca ŭ sinim abo pałasatym, pračytać svaje tvory publicy, ukłaŭšysia ŭ try chviliny i vyciahnuć «bilet» ź imieniem nastupnaha vystupoŭcy. Takoj była zaviaršalnaja viečaryna sioletniaha kursu Škoły maładoha piśmieńnika, jakaja dziejničaje pra HA «Sajuz biełaruskich piśmieńnikaŭ».Siarod vypusknikoŭ — paety, prazaiki, pierakładčyki. Kuratarami Škoły byli Uładzimier Niaklajeŭ, Valancin Akudovič, Andrej Chadanovič i Aleś Paškievič. Va ŭračystaj abstanoŭcy adbyłosia ŭručeńnie 20 siertyfikataŭ.
Adna z kaardynataraŭ Škoły, viadučaja viečaryny Jula Cimafiejeva pavitała ŭsich prysutnych i pieradała słova prazaiku, staršyni Sajuza biełaruskich piśmieńnikaŭ, hałoŭnamu redaktaru časopisa «Dziejasłoŭ» Barysu Piatroviču.
— Letaś pa vynikach litaraturnaha konkursu «Ekślibrys» sa sta ŭdzielnikaŭ było vybrana 35 finalistaŭ, u Škołu maładoha piśmieńnika patrapili 22 tvorcy. Ciaham vaśmi miesiacaŭ my sprabavali razburyć stereatyp adnosna taho, što navučyć pisać niemahčyma. U nastupnym hodzie jość płany praciahnuć Škołu, ale pakolki vučylisia nie tolki vy, ale i my taksama, to budzie inšy, udaskanaleny farmat zaniatkaŭ, — adznačyŭ spadar Barys u svaim zvarocie da vypusknikoŭ.
U svaich vystupach Pavieł Kapanski, Hanna Michalčuk, Nasta Hryščuk nie tolki čytali ŭłasnyja tvory, ale i dzialilisia ŭražańniami ad Škoły i raspaviadali pra toje, što jany nabyli dziakujučy zaniatkam, svaim vykładčykam i kaleham.
Uładzimier Niaklajeŭ, kuratar hrupy paetaŭ, u vinšavalnym słovie zaŭvažyŭ:
— Za Savietami ŭ Sajuz piśmieńnikaŭ, jak i ŭ litinstytut, było niemahčyma patrapić, bo heta było prestyžna i prynosiła materyjalnyja vyhody: knihi, kvatery, mašyny. A ciapier piša tolki toj, chto nie moža nie pisać. Tamu siarod maich sieminarystaŭ niama vypadkovych ludziej. A pra «parachodzik sučasnaści» — toje praŭda jašče z časoŭ Uładzimira Majakoŭskaha.
Nadzvyčaj jarkimi i zapaminalnymi byli čytańni Juli Cimafiejevaj ź liryčnym eratyčnym vieršam i Anki Upały z apaviadańniem pra Kupału, Kołasa i Karatkieviča.
Vystupili Vola Čajkoŭskaja, Kirył Duboŭski, Darja Łatyšava, Andrej Kaściukievič. Usich vypusknikoŭ vielmi ciopła sustrakali hledačy — imprezu naviedali nie mieniej za sorak čałaviek.
Fiłosaf i litaratar Valancin Akudovič, jaki kuryravaŭ maładych prazaikaŭ, pryznaŭsia: «Mnie z vami było vielmi ŭtulna. Ja nie kurataram byŭ, a maderataram — varta było prosta padkazvać kirunak užo całkam samastojnym, składzienym tvorcam».
Adzin za adnym na scenu vychodzili Darja Vaškievič, Maryna Varabiej, Maryja Łapo, Natalla Jarmolčyk, Andrej Vylinski, kab ahučyć svaje tvory i atrymać siertyfikaty. Pavał Ancipaŭ začytaŭ uryvak sa svajho novaha ramana.
Vika Trenas raskazała pra sioletni konkurs «Ekślibrys» imia Janki Maŭra, udzieł u jakim da 1 žniŭnia mohuć pryniać aŭtary da 40 hadoŭ, jakija pišuć abo malujuć dla dziaciej.
Aleś Paškievič, pieršy namieśnik staršyni HA «Sajuz biełaruskich piśmieńnikaŭ», zhadaŭ pra praviedzienyja zaniatki, na jakich raźbiralisia tvory kłasikaŭ biełaruskaj litaratury, padziakavaŭ naviednikam Škoły za supracu i pažadaŭ im tvorčaj svabody.
Zaviaršyłasia viečaryna čytańniami Antona Rudaka, Ramana Abramčuka, Kiryła Stasielki, Ani Rudak, Jani Bandarčyk.
Kamientary