Pradajecca rukapis ź vieršami XIX st. nieviadomaha aŭtara z-pad Baranavičaŭ
Sšytak ź vieršami, napisanymi na histaryčnaj Navahradčynie, pradajecca na polskim aŭkcyjonie allegro.pl.
Rukapis maje 138 staronak, ź jakich 122 śpisanyja. Usie staronki paznačanyja piačatkaju ŭviersie ŭ pravym baku.
Nieviadomy aŭtar zapisvaŭ vieršy ŭ sšytak pad nazvaju «Siakija takija tvory». Pieršy zapis zrobleny 29 žniŭnia 1860 hoda(jašče da pačatku paŭstańnia Kalinoŭskaha), a apošni — 14 sakavika 1884 hoda.
Vieršy pisalisia ŭ vakolicach Baranavičaŭ — u miastečkach Novaja Myš i Haradzišča.Jak śćviardžaje pradaviec, usie vieršy napisanyja polskaj movaj, akramia troch apošnich, jakija jon paznačaje, jak rasiejskija. Ale mo jany biełaruskija?
Košt sšytka 790 złotych (prykładna 250 dalaraŭ ZŠA).
Nahadajem, što ŭ vakolicach Baranavičach na niekalki dziesiacihodździaŭ raniej žyli i dziejničali fiłamaty. Tut znachodzicca radzima Jana Čačota, a ŭ Krošynie žyŭ Paŭluk Bahrym (1818–1891), aŭtar vierša «Zajhraj, zajhraj, chłopča mały».
-
Ivan Šamiakin: pravavierny kamunist i biełaruski patryjot da mozhu kaściej. Ałkahol, idejnaść, pasyłki z Maskvy: jak heta mahło spałučacca?
-
Bardel u Buenas-Ajresie, padpał sinahohi, machlarstva z zołatam. Jak i za što ŭ Brytanskaj impieryi sudzili ŭradžencaŭ Biełarusi
-
Cimoch Akudovič zapuściŭ svoj padkast. Pieršy vypusk — pra mały ledavikovy pieryjad i toje, jak pachaładańnie źmianiła chod historyi
Ciapier čytajuć
«Uśviedamlaju, što mahu stać pieršaj biełaruskaj, jakaja naviedaje ŭsie krainy śvietu». Padarožnica ź Minska razmaŭlaje na 8 movach i maryć pražyć 200 hadoŭ
Kamientary