«Pryhožaja mova Puškina, Tałstoha, Čechava i maich siabroŭ Akudžavy i Vysockaha pačynaje asacyjavacca z ahresiŭnaj vajennaj rytorykaj Pucina, napisaŭ Daniel Albrychski da Jaŭhienija Łaŭrenčuka — dyrektara Polskaha teatra ŭ Maskvie. Ja admaŭlajusia vykonvać viadučuju rolu ŭ śpiektakli «Vykradańnie Jeŭropy», premjera jakoha zapłanavana na maj», — paviedamlaje Gazeta Wyborcza.
Śpiektakl raspaviadaje historyju sustrečy žonak dvuch hienijalnych kampazitaraŭ — Mocarta i Saljery — praz sustreču Napaleona i Hajdna.
Daniel Albrychski braŭ udzieł u repietycyjach u Maskvie jašče ŭ lutym. Apiekavałasia pastanoŭkaj śpiektakla Pasolstva Polščy ŭ Maskvie pry padtrymcy ŭradaŭ Polščy i Rasii.
Albrychski — vielmi papularny ŭ Rasii artyst, zaznačaje Wyborcza. U pryvatnaści, jon zdymaŭsia ŭ filmie «Turecki hambit», źniatym pavodle apovieści Barysa Akunina, brytanskaha karespandenta ruska-tureckaj vajny MakŁaklina. A niadaŭna źjaviŭsia ŭ epizodzie «Lehienda №17» — historyi pra viadomaha savieckaha chakieista Valeryja Charłamava.
Jaŭhienij Łaŭrenčuk (nar. u 1982 h. u Lvovie) źjaŭlajecca zasnavalnikam dy hienieralnym i mastackim dyrektaram Polskaha teatra ŭ Maskvie. Kiruje Mižnarodnym Teatralnym centram (Maskva) i Škołaj akciorskaha majsterstva i režysury.
Daniel Albrychski napisaŭ u liście da Łaŭrenčuka:
«Darahi Jaŭhienij. Ja dobra pamiataju našu pieršuju sustreču. Hutarki i prahlady zapisaŭ frahmientaŭ teatralizavanych pradstaŭleńniaŭ. Ja adrazu zrazumieŭ, što maju spravu z mastakom niezvyčajnym. Ja radavaŭsia, čytajučy «Vykradańnie Jeŭropy», dzie Vy prapanavali mnie syhrać hałoŭnuju rolu. (…) Ja razhladaŭ maskoŭskuju premjeru ŭ mai, jak adnu z samych važnych padziejaŭ u majoj doŭhaj teatralnaj karjery.
Ale šmat razoŭ płany nie tolki mastackija, pad savieckim upłyvam u našych krainach pierakreślivalisia palityčnymi rašeńniami i padziejami.
U nas byli padmanlivyja nadziei, što paśla krachu kamunizmu i raspadu Savieckaha Sajuza nikoli nie budzie ničoha padobnaha. Rašeńnie vašaha prezidenta pra ŭvarvańnie rasijskich vojskaŭ na terytoryju niezaležnaj Ukrainy rezka źmianili situacyju nie tolki ŭ hetaj častcy śvietu.
Sa ździŭleńniem i hłybokim smutkam naziraŭ, jak pradstaŭniki rasijskaha naroda — vašaha parłamienta — avacyjami zaćvierdzili hety akt ahresii.
Navat bolšaja horyč napoŭniła mianie paśla liślivaha lista prezidentu ad vašych tvorčych asiarodkaŭ.
Asiarodki, jakija va ŭsim śviecie zmahajucca za humanitarnyja, maralnyja kaštoŭnaści, i časta byvajuć u apazicyi da ŭłady. My, palaki, viedajem pra heta ź niadaŭniaha našaha minułaha.
Asabliva balučy mnie frahmient vykazvańnia vašaha prezidenta, što «terarysty Majdana prachodzili padrychtoŭku ŭ Polščy».
Takaja chłuśnia moža być raźličana tolki na krajniuju naiŭnaść ułasnaha hramadstva.
Pryhožaja mova Puškina, Tałstoha, Čechava i maich siabroŭ Akudžavy i Vysockaha, ź jakoj ja pačaŭ znajomicca z vašym vialikim mastactvam, pačynaje atajasamlivacca z ahresiŭnaj vajennaj rytorykaj Pucina.
U hetaj situacyi, vy i maje rasijskija partniory pavinny zrazumieć, što moj udzieł u našaj dziejnaści i vyctupleńnie ŭ Maskvie niemahčymyja.
My ciopła abdymajem ciabie z nadziejaj na lepšyja časy. Viera, Nadzieja, Luboŭ — našy ahulnyja klučavyja słovy. Vaš Daniel Albrychski. Varšava, 20 Sakavika 2014».
Ciapier čytajuć
Vychadcy z «Alfa» KDB Biełarusi zajmajuć kiraŭničyja pasady ŭ novym rasijskim supiersakretnym śpiecpadraździaleńni, pryznačanym dla zabojstvaŭ za miažoju
Kamientary