31 traŭnia 2014 hoda ŭ ramkach Treciaj mižnarodnaj kanfierencyi Instytuta «Palityčnaja śfiera» pad nazvaj «Vojny ŭ palityčnaj i kulturnaj tradycyi Biełarusi i krain Centralna-Uschodniaj Jeŭropy» adbudziecca publičnaja dyskusija na temu: «Pieršaja suśvietnaja vajna, farmavańnie nacyj i paŭstavańnie dziaržaŭ Centralna-Uschodniaj Jeŭropy».
Pieršaja suśvietnaja vajna na Zachadzie nazyvajecca Vialikaj. Ale dla Biełarusi jana zaŭždy ŭ cieniu inšaj Vialikaj vajny – Ajčynnaj. Choć abiedźvie padziei pieraharnuli ŭvieś suśviet, źmianili miežy va ŭsim rehijonie i pakinuli na Biełarusi kryvavy śled, ale adnu vajnu my pamiatajem, a pra druhuju praktyčna zabylisia. Čamu tak adbyłosia? 100–hadovy jubilej ad pačatku Pieršaj suśvietnaj vajny – vydatnaja nahoda, kab uzhadać pra hetu padzieju i jaje značeńnie dla našaj krainy.
Jaki ŭpłyŭ akazała Pieršaja suśvietnaja vajna na palityčnuju i sacyjalnuju situacyju ŭ našym rehijonie? Jak razhortvałasia nacyjanalnaje budaŭnictva ŭ vajennaj vichury? Ci vyhladała b pa-inšamu palityčnaja mapa Jeŭropy, kali b nie adbyłasia vajna? Ci možna nazvać paŭstavańnie biełaruskaj dziaržaŭnaści «vynikam» Pieršaj suśvietnaj vajny?
Hetyja pytańni buduć abmiarkoŭvacca padčas publičnaj dyskusii «Pieršaja suśvietnaja vajna, farmavańnie nacyj i paŭstavańnie dziaržaŭ Centralna-Uschodniaj Jeŭropy», jakaja abdudziecca 31 traŭnia 2013 hoda ŭ Minsku na placoŭcy kreatyŭnaj prastory CECH (pr-t Niezaležnaści, 58, k.6). Pačatak a 15.00. Uvachod volny!
Arhanizatarami dyskusii vystupili: Instytut palityčnych daśledavańniaŭ «Palityčnaja śfiera», Latučy ŭniviersitet, Mižnarodny kansorcyum «JeŭraBiełaruś».
U jakaści dyskutantaŭ zaprošanyja: doktar histaryčnych navuk Aleś Smalančuk(Instytut słavistyki Polskaj akademii navuk), kandydat histaryčnych navuk Uładzimir Lachoŭski (BDU), doktar historyi Rymantas Miknis (Instytut historyi Litvy), doktar historyi Jaanna Hieroŭska-Kałaŭr (Instytut historyi Polskaj akademii navuk). Maderatar dyskusii – kandydat histaryčnych navuk Aleś Paškievič.
Kamientary