23 kastryčnika jamu spoŭniłasia b 90 hadoŭ. Jon zusim trochi nie dažyŭ. Sumnuju viestku paviedamiła ŭ Fejsbuku jahonaja kaleha pa Hrodzienskim univiersitecie Ała Pietruškievič.
Jon naradziŭsia ŭ 1924 hodzie na samiesieńkim uschodzie Biełarusi — u vioscy Iskozy Dubrovienskaha rajona. Vajavaŭ, byŭ paranieny, uznaharodžany ordenami i miedalami, dajšoŭ da Kionihśbierha.
Paśla vajny skončyŭ Aršanski nastaŭnicki instytut, zatym pracavaŭ vykładčykam biełaruskaj movy ŭ Śvisłackaj SŠ Hrodzienskaj vobłaści.
Biespadstaŭna reprasavany, pravioŭ 6 hadoŭ (1949—1955) u savieckich kancłahierach na Dalokim Uschodzie. Byŭ reabilitavany (1963) za adsutnaściu viny.
Iznoŭ nastaŭničaŭ. Skončyŭ zavočna fiłfak, a ŭ 47 hadoŭ — aśpiranturu. U 62 hady staŭ prafiesaram Hrodzienskaha ŭniviersiteta.
Jon aŭtar «Etymałahičnaha słoŭnika frazieałahizmaŭ» dy inšych prac. «Voś užo hadoŭ 50 ja rehularna čytaju biełaruskuju litaraturu i rablu vypisy. Pieračytaŭ, možna skazać, usie tvory i dasavieckaha pieryjadu, i savieckaha, i paślasavieckaha. 380 aŭtaraŭ pieračytana mnoju, składziena kartateka. U joj bolš za 90 000 kartak, — raskazvaŭ jon. — Na kožny frazieałahizm pryvodziacca niekalki ŭžyvańniaŭ. U apošnim dvuchtomavym vydańni słoŭnika, jaki vyjšaŭ u śviet u vydaviectvie «Biełaruskaja encykłapiedyja imia Pietrusia Broŭki» apisana bolš jak 7000 frazieałahizmaŭ».
«Sychodzić pakaleńnie aksakałaŭ biełaruskaj fiłałohii. Śvietłaja pamiać Ivanu Jakaŭleviču!» — napisała ŭ Fejsbuku Hielena Mankievič. «Vielmi śvietły, pazityŭny čałaviek byŭ, škada, što amal nie publičny, tamu mnohija jaho i nie viedajuć napeŭna. Vialiki patryjot, viečnaja pamiać…» — adhuknuŭsia Uładzimir Chilmanovič.
«Nie było horšych časoŭ. Horaj było chiba tolki pry caryźmie», — tak vykazaŭsia pra naš čas prafiesar Lepiešaŭ u svaim apošnim intervju.
Kamientary