Piša «Komsomolskaja pravda v Biełoruśsii»:
- Nie mohu povieriť, čto takoje mohło słučiťsia, - v riedakciju pozvoniła minčanka Olha Eduardovna. - Moj śviekor - požiłoj čiełoviek, piensionier, no do sich por rabotajet. Na priedprijatii jemu čuť li nie nasilno vydali prihłasitielnyj na Oktiabŕskuju płoŝad́ v dień inauhuracii. On prišieł zaranieje, sieł na tribunu i stał zapisyvať čto-to v svoj błoknot - privyčka u nieho takaja, dnievniki viediet s 14 let. Tut k niemu podošli dva milicioniera, otvieli kuda-to, obyskali, doprosili, pierielistali vsie jeho zapisi...
Čieho natierpiełsia za eti minuty požiłoj mužčina, pomniaŝij jeŝie stalinskije vriemiena, priedstaviť nietrudno. Kohda nikakoj kramoły u nieho nie našli, milicioniery po prośbie śviekra otvieźli jeho opiať na Oktiabŕskuju. A tam kakoj-to načalnik v pohonach voobŝie posovietovał jemu ujti ot hriecha podalšie.
V obŝiem, «vpiečatlenij» ot prazdnika śviekru chvatiło na vsie vychodnyje.
«Komsomolskaja pravda v Biełoruśsii»
Kamientary