Pra naftavaje supracoŭnictva z Rasiejaj. Pra toje, jak kraina pieražyła ŭviadzieńnie myta na rasiejskuju naftu, były staršynia kancernu “Biełnaftachim” raskazaŭ u zali Viarchoŭnaha sudu. kp.by pryvodzić uryŭki ź jahonych pakazańniaŭ.
Pra naftavaje supracoŭnictva z Rasiejaj. Pra toje, jak kraina pieražyła ŭviadzieńnie myta na rasiejskuju naftu, były staršynia kancernu “Biełnaftachim” raskazaŭ u zali Viarchoŭnaha sudu. kp.by pryvodzić uryŭki ź jahonych pakazańniaŭ.
Navat kałhasy ŭ 2006 hodzie byli prybytkovymi
— Ja saviecki dyrektar – emacyjny taki… Praktyčna ŭvieś čas prapracavaŭ u pramysłovaści. Čynoŭnikam ja prabyŭ usiaho 1,5 hodu. U kancernie, - raskazaŭ na sudzie Alaksandar Baroŭski.
Pracu na poście staršyni kancernu Baroŭski raspačaŭ akurat paśla navahodnich śviataŭ — 3 studzienia 2006 hodu.
— U krainie było spakojna z naftaj. Hety hod (2006 – Red.) staŭ vielmi paśpiachovym dla kancernu. Zakuplenaja nafta davała vialiki efekt. Naftavyja zavody mieli rentabelnaść 50-60-70%. Achvotnych pryvozić syravinu na naftapierapracoŭčyja zavody krainy było ŭ 2-3 razy bolej, čym mahčymaściej u zavodaŭ. I prybytak u nas byŭ vialiki. A ŭ kancernie ŭsie zavody pamiž saboju źviazanyja. Kali naftapierapracoŭčyja zavody pracujuć paśpiachova, zavody chimii atrymlivajuć syravinu. Zavody chimii taksama spracavali biez prablemaŭ. Nie było nivodnaha stratnaha pradpryjemstva. I navat kałhasy, jakija za nami zamacavali — 35 štuk, navat jany stali prybytkovymi. U 2006 hodzie kancern upieršyniu dasiahnuŭ usich pakaźnikaŭ, — padzialiŭsia Baroŭski pośpiechami svajho pieršaha hodu ŭ kancernie.
Heta byŭ strašny čas
— 1 studzienia Rasieja padstaviła nam składanuju padnožku. Dla ekanomiki naahuł usioj krainy. Rasieja biez uzhadnieńnia z nami ŭviała myta (na naftu – Red.). My heta pieražyvali try miesiacy. Heta byŭ strašny čas. Studzień-luty-sakavik – samy ciažki peryjad.
Z 2007-ha hodu nafta, što pastaŭlałasia ŭ Biełaruś, abkładałasia mytaj. A heta 180 dadatkovych dalaraŭ da jaje koštu. Usie, chto pakupaje naftu ŭ Rasiei, musili płacić u biudžet Rasiei myta.
— Nafta stała darahoj. Tamu što cana nafty ŭklučała akramia syraviny jašče i myta. Ekanomika pradpryjemstvaŭ kancernu źmianiłasia. «Naftan» u Navapołacku staŭ stratnym, Mazyrski NPZ staŭ stratnym.
Prybytak zabrali ŭ stabilizacyjny fond krainy
-— U «Naftana», naprykład, naahuł nie było hrošaj. 1 studzienia ŭ zavoda zabrali ŭvieś čysty prybytak u stabilizacyjny fond krainy. Hrošy prosta ŭziali i zabrali. Biez papiaredžańnia… Ni ŭ koha nie było hrošaj. I ŭ MPZ taksama… Mała taho, što było myta, dyk i apošnija hrošy zabrali… Ale ž treba było naftu pakupać. Za što? Źjaviłasia zadača nia tolki zahruzić zavody, ale i vyrašyć pytańni z subsydyjami (dla naftapierapracoŭčych zavodaŭ – Red.).
Pradpryjemstvy vyzvalili ad častki padatkaŭ. Ale sapraŭdnym vyratavańniem dla naftazavodaŭ stali mienavita subsydyi.
— U pieršyja miesiacy 2007 hodu kožny moj dzień pačynaŭsia z taho, što ja telefanavaŭ rasiejskim aliharcham i kazaŭ, što ŭrad chutka vydatkuje subsydyi. Kožny ranak davodziłasia litaralna stajać na kaleniach i ŭhavorvać Uładzimiera Bahdanava (hiendyrektara AAT «Surhutnieftiehaz»), Vahita Alikpierava (staršyniu «ŁUKojłu») zavozić naftu ŭ Biełaruś. A što takoje subsydyja? Biudžet krainy zaćvierdžany. A tut treba dastać hrošy na kožnuju tonu nafty.
Z ranku da nočy prasić u hetych aliharchaŭ, miljarderaŭ — u mianie była takaja praca
Pytańnie vyrašyłasia 2 sakavika: z 1 lutaha byli ŭviedzienyja subsydyi na tonu pierapracavanaj ci zaviezienaj nafty ź biełaruskaha biudžetu. Tak dziaržava dapamahała zavodam.
— My praktyčna tydni try paśla hetaha sutkami navylot zasiadali ŭ Saŭminie. Nam treba było davieści, što datacyi, jakuju dziaržava dała 1 lutaha, mała. Nam treba było subsydyju pavialičyć u dva razy! Nam treba było ŭsio heta raźličyć i davieści staršyni dziaržavy. My da druhoj hadziny ŭnačy siadzieli ŭ Saŭminie. Kožny dzień rabili raźliki. Inakš rasiejskim kampanijam było niavyhadna pastaŭlać naftu… I kančatkova vyznačylisia z subsydyjami tolki 4 traŭnia. Ceły krasavik my znoŭ prapracavali tolki na maich, asabistych abiacańniach. Z ranku da nočy prasić u hetych aliharchaŭ, milijarderaŭ – u mianie była takaja praca. Voś, zdarałasia, telefanavaŭ Bahdanaŭ z Surhutu i kazaŭ: «A ja tabie nie pastaŭlu naftu! Pakul urad nia daść hetyja 24 dalary (subsydyja na tonu nafty. — Red.)». Ja ŭ čarhovy raz abiacaŭ: «Pastaŭcie! Buduć, buduć hetyja ilhoty!»
— Ja nie mahu raskazvać historyju, što była ŭ nas u studzieni ŭ Biełarusi. U nas było strašna. Spynialisia zapraŭki, sielskaja haspadarka, avijacyja… U pačatku hodu, z mytam, my naftu zakupili tolki 15 studzienia. I my krychu jašče vykrucilisia na śniežańskich reštkach. My byli na miažy… Tyja ž zapraŭki. U nas paliva da 10 studzienia skončyłasia. Nie było nafty. Zavody spynialisia.
Kamientary