Muzyka33

«Krambambula»: My nikoli nie kazali, što ŭ Vilni budziem ihrać apošni kancert

Uviečary 3 listapada na trecim paviersie staličnaha handlovaha centra «Maskoŭska-Vienski» nie prajści. Nie, tut nie tatalny rasprodaž da 7 listapada. Tut partyzanskaja sustreča z hurtom «Krambambula»! Zaadno možna nabyć novy albom hurta «Čyrvony štral» i aktualny mierč, raspracavany dyzajnieram Iharam Nazarankam.

Lavon Volski i atrad źjaŭlajucca pad burnyja apładysmienty niekalkich sotniaŭ prychilnikaŭ. Lavon dakładaje, što hurt tolki što z repietycyi,«rychtujecca da adkaznaj akcyi», i vykazvaje spadziavańnie, što ŭsie prysutnyja jeduć na kancert hurta ŭ Vilniu. Na heta chor z fenaŭ adkazvaje stanoŭča. A potym sustreča prachodzić u viasiołym farmacie pytańniaŭ i adkazaŭ.

Čaho tolki nie pytajucca feny ŭ «Krambambuli»! Naprykład, pra adnosiny hurta z ruskamoŭnymi i biełaruskamoŭnymi kalehami, pytajuć pra staŭleńnie da hurta «Daj Darohu!» i Siarhieja Michałka.

«Niekatoryja našy muzyki hrajuć u inšych hurtach. Tak što stasunki całkam siabroŭskija i całkam pryjacielskija, — pakazvaje Lavon na Alesia-Franciška Myškieviča dy Paŭła Trypucia i praciahvaje. — Asabista mnie vielmi padabajecca hurt «Daj Darohu!». Tam moža być niešta niaskładna zaryfmavana, ale ŭsio toje, što robić Stylski, vielmi-vielmi stylna. A pra Brutto (usie čamuści śmiajucca)… Siarhiej zaŭsiody znachodzić sabie niejki šlach, niejki viektar, abiraje jaho, idzie, spatykajecca paru razoŭ, a potym dasiahaje pośpiechu. Usio ŭ jaho dobra».

Zatym hučyć pažadańnie ad maładzieńkaha chłopca hadoŭ 16-ci, kab pra kancerty Volskaha «pierachodnaha pieryjadu» paviedamlałasia chacia b «ukantakcie». Chłopiec raić prydumać niejki šyfr, maŭlaŭ, «nu my ž partyzany»! Lavon abiacaje padumać ab paroli.

«Nakolki składana było arhanizavać kancert u hetym miescy?» — pytajecca mužčyna ŭ Lavona. — «Kancert razmoŭnaha žanru?» — pierapytvaje Lavon pad ahulny rohat. Uvohule sustreča prachodzić u vielmi dobrazyčlivym farmacie.

Feny daviedvajucca, naprykład, što Lavon Volski nie zaŭziatar, zatoje Aleś Myškievič zaŭzieje za «Juvientus», a astatnija muzyki za BATE. Što Volskamu rolu ŭ kino nie prapanoŭvali, ale muzyki nie suprać źniać svoj ułasny film-epapieju. Što Volski i muzyki nie majuć nijakich stasunkaŭ z čynoŭnikami i paśla vybaraŭ nie spadziajucca na źmieny ŭ ich adnosinach da siabie. Što lidar «Krambambuli» nie hladzieŭ film «My, braty» i nie budzie:

«Ja čytaŭ vodhuki ŭ internecie. A marnavać čas… Viedajecie, iści ŭ pustuju zału ź siemkami, popkornam… I narešcie zasnuć i pračnucca na tytrach… Chiba nie. A voś na «Haraš» schadžu».

A voś adkaz na pytańnie nakont taho, čym buduć zajmacca ŭdzielniki hurta «Krambambula» paśla taho, jak adyhrajuć kancert u Vilni 7 listapada i časova spyniać dziejnaść, stanovicca dla mnohich prysutnych niečakanym:

«Ja chaču vas papiaredzić, a moža, i rasčaravać: my nikoli nie kazali, što heta naš apošni kancert! My kazali, što heta apošni albom! — usie ŭzdychajuć ź jaŭnaj palohkaj i apładujuć. — My chutčej za ŭsio bolš nie budziem vypuskać albomy, ale pakidajem za saboj prava vypuskać pieśni. Adnu-dźvie pieśni z nahody čaho-niebudź. A ŭ albomie niama sensu, bo albomaŭ u nas vielmi šmat, i na lubuju temu ŭ nas jość pieśni».

Jašče prychilniki tvorčaści Volskaha daviedalisia, što paŭtaryć podźvih Źmitra Vajciuškieviča — nabyć chatu ŭ vioscy, zaniacca ahraturyzmam i pisać u svajo zadavalnieńnie — muzyka ŭ bližejšy čas nie źbirajecca.

A voś Nobieleŭskaja premija Śviatłany Aleksijevič vyklikaje ŭ Lavona ejfaryju:

«Heta pieršy čysta biełaruski Nobiel. Jaho atrymaŭ čałaviek, jaki bolšaść svajho žyćcia pražyŭ tut, jaki vydatna viedaje biełaruskuju rečaisnaść, jakoha absalutna niezasłužana nazyvajuć niebiełaruskim litarataram. Ale heta ŭsio łuchta. Tamu što kali ŭžo Mickievič biełaruski paet, to čamu tady Aleksijevič nie biełaruski litaratar?».

Što pryjemna, što bolšaść pryjšoŭšych na sustreču ź Lavonam Volskimi «Krambambulaj» byli školniki i studenty! Niekatoryja ź ich paznajomilisia z muzykaj Volskaha ŭ letniku, niekamu jaje adkryli baćki. Niechta padsadziŭ na jaje ceły armiejski ŭzvod! Što niasuć pieśni Volskaha moładzi, my zapytalisia ŭ Sašy z aŭtohrafam «Krambambuli» na paštoŭcy:

«Kali słuchaješ pieśni Volskaha, adčuvaješ honar za svaju krainu. I razumieješ, što jość ludzi, jakija taksama, jak i ty, lubiać jaje i šanujuć. I ad hetaha razumieńnia na sercy stanovicca dobra i ciopła».

Kamientary3

Daradca Trampa raskazaŭ, što było ŭčora paśla taho, jak ź Biełaha doma pierastali vieści tranślacyju28

Daradca Trampa raskazaŭ, što było ŭčora paśla taho, jak ź Biełaha doma pierastali vieści tranślacyju

Usie naviny →
Usie naviny

«Sočać, kab zamiežnik atrymlivaŭ nie mienš za miascovych». Ajcišnik ździejśniŭ maru i pierajechaŭ u Šviejcaryju3

U Iłana Maska naradziłasia 14-je dzicia5

«Mnie zdajecca, Pucin nas uciahnie ŭ vajnu». Aleksijevič vystupiła ŭ Vilni — nie abyšłosia biez moŭnaj svarki21

Staličnuju nastaŭnicu fizkultury sudziać za ŭdzieł u pratestach2

U Varšavie pamior hrodzienski honščyk Alaksiej Asmałoŭski1

Smak hetaha desiertu čaroŭny: dubajskaje tyramisu 2

Da čaho pryvodzić šlub pamiž stryječnymi bratami i siostrami: novyja danyja3

Padčas palotu ŭ samalocie pamierła žančyna, ekipaž nie zmoh jaje pieranieści z sałona i tamu pasadziŭ u pasažyrskaje kresła1

Tramp: Zialenski vielmi mocna pieraacaniŭ svaje mahčymaści18

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Daradca Trampa raskazaŭ, što było ŭčora paśla taho, jak ź Biełaha doma pierastali vieści tranślacyju28

Daradca Trampa raskazaŭ, što było ŭčora paśla taho, jak ź Biełaha doma pierastali vieści tranślacyju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić