Jak my nazirali za vybarami ŭ Marjinaj Horcy
My, Natalla Iljinič i Śviatłana Kurhanovič, nazirali vybary na ŭčastku №53, što mieścicca ŭ budynku Marjinahorskaj rajonnaj himnazii. Admietnaść učastka ŭ tym, što heta vajenny haradok, tut žyvie značnaja kolkaść byłych vajennasłužačych — adstaŭnikoŭ-piensijanieraŭ, znachodziacca 2 internaty dla vajskoŭcaŭ-kantraktnikaŭ.
Uniesiena ŭ śpis było 2699 vybarščykaŭ.
Pryjšli na hałasavańnie pa padlikach niezaležnych naziralnikaŭ – 1692 (62,68%), pa źviestkach pratakoła ŭčastkovaj kamisii – 1754 (64,98%), ź ich 785 (29% ad ahulnaj kolkaści) prahałasavali daterminova. Z 2699 uniesienych u śpis na vybary nie pryjšło 1007 čałaviek (37,3%).
U asnoŭny dzień hałasavańnia ŭčastkovaja kamisija prypisała ŭ vynikovy pratakoł na 50 vybarščykaŭ bolš, čym naličyli naziralniki. Miarkujem, što heta było zroblena, kab pavysić pracent jaŭki i pracent za dziejučaha prezidenta.
Vyniki hałasavańnia:
Za Hajdukieviča – 3,2% — 55
Za Karatkievič –15,6 %-264
Za Łukašenku –70%-1179 pa našych padlikach, 1229 pa aficyjnamu pratakołu
Za Ułachoviča –1,4% — 24
Suprać usich –10% — 170.
Vyśvietliŭsia cikavy fakt, što na hetym učastku Łukašenka nie maje padtrymki bolšaści: z 2699 vybarščykaŭ za jaho prahałasavali 1179, što składaje tolki 43,68% ad ahulnaj kolkaści vybarščykaŭ na ŭčastku. Jon atrymaŭ 70% ad tych 62%, što pryjšli na vybary. Kali b demakratyčnyja siły zdoleli vyłučyć adzinaha kandydata, to 1007 bajkotčykaŭ razam z tymi, chto hałasavaŭ suprać usich – 170 dy hałasami za demakratyčnaha kandydata T. Karatkievič-264,pieramahli b. Ich razam 1441, što składaje 53% ad ahulnaj kolkaści ŭniesienych u śpisy. Tak što prychilnikaŭ pieramien u Marjinaj Horcy bolš, čym tych, chto hałasavaŭ za stabilnaść!
Nakolki takija vyniki typovyja dla inšych učastkaŭ? U Marjinaj Horcy niezaležnyja naziralniki byli jašče na adnym učastku — №47, što ŭ budynku rajsielhastechniki na vulicy Andrejeŭskaj. Heta inšy rajon, pieravažna pryvatny siektar, bolš typovaja dla rajonnaha horada zabudova i ludzi. Pakazčyki ž padobnyja z našymi. U śpisy ŭniesieny 1261 vybarščyk, prahałasavała 762 (60%) –iaŭka navat nižej, čym u vajennym haradku. Daterminova prahałasavała 325 (25,7% ad ahulnaj kolkaści vybarščykaŭ). Za Łukašenku – 578 hałasoŭ (75,85%), za Karatkievič –111 (14,56%), suprać usich – 44 (5,77%). I tut u Łukašenki niama bolšaści ad ahulnaj kolkaści – tolki 45,8%. A ŭ prychilnikaŭ demakratyčnych pieramien (bajkotčyki (499) +hałasy suprać usich (44) +hałasy za Karatkievič (111) bolš i pa absalutnym pakazčyku (654), i ŭ pracentach (51,86%).
Hetyja pakazčyki značna adroźnivajucca ad aficyjnych ličbaŭ CVK pa krainie i pa Puchavickamu rajonu. U Puchavickim rajonie, zhodna źviestkam CVK, jaŭka skłała 91, 45%, ź ich za Łukašenku prahałasavali 88, 74%, a za Karatkievič tolki 5,5%. Jak heta moža być – adroźnieńnie pa jaŭcy pamiž učastkami, dzie byli naziralniki i dzie ich nie było, – kala 30%?
Pryjšłosia napisać 4 skarhi z-za parušeńnia kamisijaj zakanadaŭstva.
Pieršaja skarha była napisana z-za taho, što naziralnikaŭ pasadzili na kalidory. Vybarčaja kamisija čamuści znachodziłasia ŭ maleńkim pakojčyku, dzie vydavali biuleteni i stajała skrynia dla papiaredniaha hałasavańnia. Rolu kabiny dla hałasavańnia vykonvała vialikaja tancavalnaja zała pobač z hetym pakojem. Vybarščyk zachodziŭ u pakojčyk, atrymlivaŭ biuleteń, pavinien byŭ vyjści na kalidor, zajści ŭ vializnuju pustuju zału – zrabić tam pamietku ŭ biuleteni, vyjści na kalidor, a potym viarnucca nazad u pakojčyk, kab apuścić biuleteń u skryniu, što stajała tam. Ludzi pastajanna błytalisia. Vidavočna, što treba było kamisiju, skryniu, kabinu dla hałasavańnia i naziralnikaŭ pieramiaścić u adnu zału. Adnak prośba-prapanova naziralnikaŭ była praihnaravana staršynioj. Tolki paśla našaj skarhi ŭ terytaryjalnuju kamisiju i prakuraturu praca kamisii była pieraniesiena ŭ hetuju vialikuju zału. Tut užo dobra raźmiaścilisia ŭsie ŭ adnym pamiaškańni, usio było bačna i čutna.
Druhaja skarha była napisana z-za taho, što pamiaškańnie sa skryniaj na noč i na abiedzienny pierapynak nie apiačatavałasia, prosta pobač sa skryniaj zastavaŭsia milicyjanier. My prasili zrabić tak, kab milicyjanier achoŭvaŭ nie skryniu, a apiačatanaje pamiaškańnie, u jakim stajała skrynia. Da našaj skarhi-prośby prysłuchalisia, pamiaškańnie stali apiačatavać. Ale ŭsio heta apiačatavańnie śmiešnymi płastylinavymi piačatkami i ŭvohule pracedura daterminovaha hałasavańnia nie vyklikaje davieru.
Treciuju skarhu daviałosia pisać z-za taho, što ŭ asnoŭny dzień hałasavańnia ŭčastkovaja kamisija prypisała ŭ pratakoł na 50 vybarščykaŭ bolš, čym naličyli my, naziralniki. Pamylicca na takuju ličbu my nie mahli, bo vykonvali svaje abaviazki niaspynna i staranna, usie 6 dzion ličyli kožnaha, chto apuskaŭ biuleteń. Jašče adnym dokazam machlarstva stała toje, što pierad pačatkam padliku byli pahašany niavykarystanyja biuleteni i abjaŭlena ŭhołas ličba – 990. U vynikovym ža pratakole pahašanych užo stała mienš na 32. Pratakoł my čakali vielmi doŭha, ličby «nie sychodzilisia». Z adnaho boku, my byli zadavolenyja – biuleteni raskłali pierad nami, my bačyli, što ich ličyli. Praŭda nie tak, jak my prasili – uhołas, pakazvajučy kožny biuleteń, a cichieńka, ale ličby byli padobnyja na realnyja. Kali ž pratakoł narešcie «atrymaŭsia», vyśvietliłasia, što ličba prahałasavaŭšych u asnoŭny dzień hałasavańnia bolšaja za našu na 50, a kolkaść pahašanych pamienšyłasia na 32. Jak vy dumajecie, na čyju karyść byli zaličany hetyja ŭkradzienyja hałasy?
Pierad pačatkam nazirańnia my, jak i ŭsie naziralniki ad kampanii «Prava vybaru», źviarnulisia ŭ kamisiju z prośbaj ličyć hałasy adkryta, asobna pa kožnaj skryni. Pry padliku hałasoŭ naziralnikaŭ dapuścili na blizkuju adlehłaść da stała, na jakim členy kamisii raźbirali biuleteni i kłali ich u stosy. My mahli realna bačyć hałački nasuprać proźviščaŭ. Hety fakt byŭ uspryniaty nami ź vialikaj radaściu: z 2001 h. udzielničali ŭ nazirańni, ale bačyli pry padliku tolki śpiny siabroŭ kamisii.
My bačyli, što stos za Łukašenku našmat bolšy za inšyja. Staršynia dazvoliła nam pahladzieć stosy, pierakanacca ŭ tym, što ŭsio raskładziena pravilna. Skryni ličyli pa čarzie, jak patrabuje zakon, a voś adkrytaści pry padliku nie było. Siabry kamisii brali pa stosiku kožny, ličyli cichieńka kožny sam sabie, zapisvali vynik na papiercy i pieradavali staršyni. Akramia taho, vyniki hałasavańnia z treciaj skryni, što ŭtrymlivała biuleteni za asnoŭny dzień hałasavańnia 11 kastryčnika, asobna abvieščany nie byli. Na naš pohlad, adkryty padlik tolki palepšyŭ by ŭražańnie ad vybaraŭ. Staršynia kamisii ničym nie ryzykavała — za Łukašenku była jaŭnaja bolšaść z tych, chto pryjšoŭ na vybary.
U skarzie pra toje, što kamisija prypisała ŭ vynikovy pratakoł 50 vybarščykaŭ u asnoŭny dzień hałasavańnia, my prasili pryznać vyniki padliku hałasoŭ niesapraŭdnymi, pravieści paŭtorny padlik, paviedamić nam pra čas i miesca paŭtornaha padliku, pryciahnuć da adkaznaści asob, jakija dapuścili falsifikacyju vybaraŭ. Z CVK na hetu skarhu pryjšoŭ adkaz, padpisany Ł. Jarmošynaj, što jana razhladajecca ŭ Puchavickaj rajonnaj kamisii. A z Puchavickaj rajonnaj pryjšoŭ «supier-adkaz»: «Sociołohičieskij opros, podsčiot iźbiratielej priniavšich učastije v hołosovanii razriešion opriedielonnomu pieriečniu sociołohičieskich słužb akkrieditovannych Komiśsijej po voprosam obŝiestviennoho mnienija pri Nacionalnoj akadiemii nauk Biełarusi, nabludatieli v dannyj pieriečień nie vchodiat.» Staršynia Puchavickaj rajonnaj vybarčaj kamisii Matusievič D. A. źmiašaŭ bob z harocham. Pravodzić sacyjałahičnaje apytańnie sapraŭdy pa zakonu dazvolena ŭ Biełarusi tolki vyznačanym arhanizacyjam, ale pry čym tut padlik vybarščykaŭ, što apuskajuć biuleteń u skryniu? Heta ž nie sacyjałahičnaje apytańnie, a ŭsiaho tolki padlik ludziej, što prahałasavali. Mienavita dla hetaha naziralniki i prychodziać na vybary. Matusievič D. A.tak chacieŭ by pazbavić nas asnoŭnaha prava naziralnikaŭ, što navat novy zakon prydumaŭ? Napeŭna, ličyć nas za durniaŭ?
4- ja skarha była pra vykarystańnie administracyjny resursu dla zahonu na papiaredniaje hałasavańnie. 6 – 7 kastryčnika niekatoryja hałasujučyja prasili ŭ kamisii daviedku pra toje, što jany prahałasavali daterminova. Na majo pytańnie, navošta heta papiera, vybarščyki tłumačyli, što patrabuje načalstva, «u bryhadu»(marjinahorskaja bryhada asobaha naznačeńnia), «u škołu». Viečaram 7-ha my abmierkavali hetu źjavu z naziralnicaj ad prafsajuznaj arhanizacyi haziety «Puchavickija naviny»– i 8-ha daviedki źnikli. Sakratar kamisii nie ličyć hetyja daviedki parušeńniem. Jana pakazała mnie zahadzia nadrukavanyja na liście A4 daviedki i patłumačyła, što jana zrabiła heta tamu, što vybarščyki prosiać vydać takuju daviedku, bo na pracy patrabuje načalnik. Proźviščy niekalkich vybarščykaŭ i ich miesca pracy my zapisali. Skarha pra vykarystańnie administracyjnaha resursu była nakiravanaja ŭ rajonnuju vybarčuju kamisiju, prakuraturu i Centralnuju vybarčuju kamisiju. My pisali, što isnujučaja sistema vydačy daviedak pra daterminovaje hałasavańnie śviedčyć ab tym, što ludziej prymušajuć da daterminovaha hałasavańnia. Hetym parušajecca ŭstanoŭlenaja Kanstytucyjaj i Vybarčym kodeksam svaboda vybaraŭ: vybarščyk sam vyrašaje, udzielničać jamu ŭ vybarach ci nie, za kaho hałasavać.
Nam davodziać dumku, što «ŭdzieł u vybarach — heta hramadzianski abaviazak». «Treba vykanać svoj hramadzianski abaviazak!» – havoryć nam načalnik. Ale ž heta niapraŭda. U Kanstytucyi pieraličvajucca abaviazki hramadzian Biełarusi, a takoha abaviazku tam niama. Čamu? Bo heta nie abaviazak, a prava. My možam iści na vybary ci nie iści – kali našy hałasy nie ličać, kali vybary biez vybaru. Nie iści na vybary niesumlennyja, nieprazrystyja, falšyvyja – takoje prava jość u kožnaha z nas. Heta prava vykarystali 37,3% na ŭčastku №53 i 40% na učastku №47. Ale častka vybarščykaŭ hetaha prava była pazbaŭlena – im zahadali iści na vybary i prynieści daviedku pra daterminovaje hałasavańnie!
Adkaz na hetu skarhu pryjšoŭ z Puchavickaha RAUS: «Oprošiennyje po dannomu povodu hraždanie, a tak žie ich rukovoditieli, pojaśnili, čto k učastiju v vyborach Priezidienta Riespubliki Biełaruś ich nikto nie prinuždał, ich voleizjavlenije było svobodnym i dobrovolnym….V chodie provierki nie ustanovleno faktov prinuždienija hraždan k učastiju v vyborach. V vozbuždienii uhołovnoho dieła za otsutstvijem v diejanii sostava priestuplenija otkazať». A dla čaho tady vybarščyki brali daviedku pra toje, što prahałasavali daterminova?
U vybarčaj kamisii «usie svaje» – tolki ad pradziaržaŭnych arhanizacyj, nie pieršy raz pravodziać vybary. Staršynia kamisii – Ała Ralkievič, dyrektar Marjinahorskaj himnazii, były deputat Savieta respubliki. Miesca pracy astatnich siabroŭ kamisii zastałosia tajamnicaj. Naša prośba da sakratara pra hetu infarmacyju nie była zadavolena. Spačatku paabiacała sprasić dazvołu ŭ staršyni, a potym admoviła: «Adkul my viedajem, navošta vam hetyja źviestki». Pa razmovach siabroŭ kamisii zrazumieła było, što heta nastaŭniki z himnazii, padnačalenyja staršyni, i słužačyja z vajskovaj častki – bryhady śpiecyjalnaha naznačeńnia. Heta «sakretnaść», zakrytaść navat u drobiaziach jaskrava śviedčyć pra nieprazrystaść vybaraŭ.
Adnosiny da niezaležnych naziralnikaŭ naściarožanyja — navat miesca im znajšłosia tolki na kalidory. Dla «niejtralizacyi» niezaležnych naziralnikaŭ vykarystoŭvali naziralnikaŭ ad pradziaržaŭnych arhanizacyj. Zaŭvahi ab tym, što my blizka padyšli da skryni ci da stała ź biuleteniami, nam rabiła nie staršynia kamisii, a piensijanier-adstaŭnik — naziralnik ad sajuza aficeraŭ i redaktar haziety «Puchavickija naviny».
«Ničoha nielha zrabić», «usio ŭžo vyznačana, «usio za nas vyrašyli», «važna nie toje, jak my hałasujem, a toje, jak ličać» – takija nastroi panujuć u biełaruskim hramadstvie nakont vybaraŭ. Sapraŭdy, my pierakanalisia, što sistema falsifikacyj adładžana i pracuje. Navat naša prysutnaść nie pieraškodziła zrabić prypisku 50 vybarščykaŭ. Ale ličby, što zafiksavali niezaležnyja naziralniki na dvuch učastkach u Marjinaj Horcy, dajuć nadzieju. Jany pakazvajuć, što bolšaść ludziej u Biełarusi nie padtrymlivajuć Łukašenku i pieramoha jaho sumniŭnaja. Pieramoha heta mahčyma tolki tamu, što prychilniki demakratyčnych źmien raźjadnanyja i nie viedajuć, što jany ŭžo — bolšaść.
Kamientary