Hladzim i abmiarkoŭvajem stužku «Vaviłon XX» (1979, rež. Ivan Mikałajčuk, 95 chv.)
13 maja. Kniharnia łohvinaŬ (Minsk, Niezaležnaści 37a). Pačatak a 19-j. Uvachod – volny
U miežach «Hoda ŭkrainskaj litaratury z kniharniaj «Łohvinaŭ»
Režysiorski debiut supierzorki ŭkrainskich 1960-ch – charyzmatyčnaha akciora, muzyki dy zaŭziataha kultur-aktyvista z Haliččyny. Ekranizacyja ramana Vasila Ziamlaka «Lebiadzinaja zhraja».
***
Jak žyć paśla revalucyi? Dla žycharoŭ nievialičkaj vioski Vaviłon prostaha adkazu niama. Śviet niečakana apynuŭsia padzielenym na dva varožyja baki. I raptam terminova treba abirać: čyrvonaja kamuna ŭ byłoj arystakratyčnaj siadzibie ci ŭzbrojenaja abarona svajho zamožnaha žyćcia. Praź ideałahičnuju mabilizacyju hublajuć sens štodzionnyja spravy dy zachapleńni. I što ni zrabi – budzie baluča…
Šedeŭralnaje paślamoŭje da epochi «ukrainskaha paetyčnaha kino».
Ciapier čytajuć
Kala Safii ŭ Połacku pastavili pomnik lotčykam Ničyparčyku i Kukanienku. Ale navat nie samalot toj madeli, na jakoj jany zahinuli, a aerapłan stalinskaha času
Kamientary