Biełaruskamoŭnaja himnazija №23 — adna ź piaci takich, rodnamoŭnych, u stalicy. A za pryhožymi ścienami što?
Pieršaje, što spatkajem, — vazon ź biełaruskimi kvietkami vałoškami. Śvietłyja kalidory, azdoblenyja fatazdymkami Hieorhija Lichtaroviča. Na fatazdymkach — biełaruskija zamki i cerkvy, draŭlanaje biełaruskaje dojlidztva pačatku minułaha stahodździa. Miakkija dyvany na padłozie, paŭsiudnaja achajnaść šlachietnaja. A himnazisty, jakich čatyry sotni, — u strohaj formie. Čatyry hady nazad tut zrabili ramont. Usio — estetyčna pryhoža, tamu i vučni, vidać, niejk imknucca padvyšać svoj uzrovień.
Himnazija — a da 2002 h. škołka №23 — adna z najstarejšych navučalnych ustanovaŭ Miensku. U 1936—1940 hh. u budynku raźmiaščałasia vučelnia pa padrychtoŭcy vajennych lotčykaŭ. Z 1947 pa 1955 h. — žanočaja biełaruskamoŭnaja 10‑hadovaja škoła №23 Varašyłaŭskaha rajonu Miensku. U 1955 h. u škołu stali prymać i junakoŭ, a ŭ 1959 h. pieraviali na rasiejskuju movu navučańnia. Rodnamoŭnyja klasy adkryvajucca ŭ 1990 h.
U himnazii jość kitajcy, jakija navučylisia pa‑biełarusku. Jość dzietki, jakich zavuć pa‑biełarusku Vitaŭtami, Barbarami albo Adelami. Jość uroki pracy — niezvyčajnyja. Himnazisty aščadna i marudna vyrazajuć z papiery biełaruskija vycinanki — papiarovyja ŭzory i malunki. Stvarajuć sałamianyja słaniečniki. Narodnyja biełaruskija ramiostvy składajuć 30% ad školnaj prahramy ŭroku «praca». A voś u školnym hurtku «Blizkaja pryroda Biełarusi» majstrujuć biełaruskamoŭnyja filmy pa pryrodaznaŭstvie.
Ale… biełaruskaja mova žyvie ŭ padručnikach, žyvie ŭ vučnioŭskich sšytkach. A voś na pierapynkach, dzie viruje svaboda dumki, hučyć šmat rasiejskaj movy i mała — biełaruskaj. Kolki navučencaŭ vynosiać movu na vulicu?
Nastupić na nahu nieznajomcu ŭ pierapoŭnienym aŭtobusie i skazać: «Prabačcie». «Jak majeciesia?» — zapytacca ŭ susieda. Jość knižki, jość pryhožyja vieršy Ryhora Baradulina, a jość žyćcio — z esemeskami i cydułkaj, chutka nakremzanaj za paŭchviliny i pakinutaj na kuchonnym stale dla mamy.
Kamientary