BDIPČ ABSIE: Vybary ŭ Biełarusi nie adpaviadali mižnarodnym standartam
Naziralniki BDIPČ ABSE zajavili, što parlamenckija vybary ŭ Biełarusi nie adpaviadali klučavym mižnarodnym standartam praviadzieńnia demakratyčnych i svabodnych vybaraŭ.

Kiraŭnik misii BDIPČ ABSE Kient Harstet zajaviŭ, što biełaruskija ŭłady napiaredadni vybaraŭ dali šerah abiacańniaŭ adnosna prazrystaści vybarčaha pracesu, ale da kanca ich nia vykanali.
«Ułady mała zrabili, kab vykanać abiacańni ab praviadzieńni vybaraŭ», — skazaŭ jon.
Na pytańnie Svabody, ci možna daviarać papiarednim vynikam vybaraŭ i źviestkam pa jaŭcy, Kient Harstet skazaŭ:
«Heta ni ŭ jakim razie nie byli svabodnyja i spraviadlivyja vybary, było tak šmat parušeńniaŭ, što jany nie adpaviadali mižnarodnym standartam svabodnych i spraviadlivych vybaraŭ ni ŭ jakim razie. Jak pradstaŭniki ABSE my dajem rekamendacyi, jak vypravić sytuacyju, kab adpaviadać hetym standartam».
Kient Harstet skazaŭ, što źmieny patrebnyja i ŭ vybarčym zakanadaŭstvie Biełarusi, i ŭ praktycy adnosna rehistracyi partyjaŭ, svabody ŚMI i palityčnaj dziejnaści:

«U niekatorych halinach my bačym peŭny prahres, ale heta zajmaje šmat času. Patrebnyja bolš chutkija źmieny, kab ruchacca ŭ pravilnym kirunku».
Mižnarodnyja naziralniki ABSE na pres-kanferencyi zajavili, što vybary prajšli spakojna, ale ich nielha było nazvać demakratyčnymi. Parušeńni adznačalisia jak u dzień hałasavańnia, tak i ŭ čas padliku hałasoŭ. Taksama źviartałasia ŭvaha na małuju kolkaść infarmacyi pra kandydataŭ u ŚMI. Rekamendacyi ABSE byli dalokija ad vykanańnia.
U piśmovaj versii dakumenta farmuloŭki ABSE bolš abciakalnyja:
«Misija naziralnikaŭ ABSE na vybarach u Pałatu pradstaŭnikoŭ adznačyła ŭ svajoj papiaredniaj acency 12 vieraśnia, što biełaruskija ŭłady arhanizavali hetyja vybary efektyŭna, ale nia zdoleli likvidavać «šerahu systemnych niedachopaŭ» u vybarčym pracesie.
«Narmatyŭna-pravavaja baza abmiažoŭvaje palityčnyja pravy i asnoŭnyja svabody, i jana była interpretavanaja praźmierna abmiežavalnym čynam. Aśviatleńnie ŭ ŚMI nie dazvoliła vybarščykam zrabić uśviadomleny vybar i, niahledziačy na ahulnaje pavieličeńnie kolkaści kandydataŭ, u tym liku značnaj kolkaści z apazycyi, kampanii nie chapała bačnaści» — havorycca ŭ zajavie.
«Jasna vidać, što Biełarusi pa-raniejšamu zastajecca prajści peŭnuju darohu, kab vykanać svaje demakratyčnyja abaviazańni. Pierad vybarami ŭłady zrabili šerah abiacańniaŭ adnosna prazrystaści pracesu i vykanali ich častkova, ale niedastatkova» — skazaŭ Kient Harstedt, specyjalny kaardynatar i kiraŭnik karotkaterminovaha naziralnaj misii ABSE.
«Učora hałasavańnie prajšło spakojna i dobra arhanizavana, choć byli zaściarohi z nahody padliku hałasoŭ. Tym nia mienš, vybary nie abmiažoŭvajucca tolki dniom hałasavańnia, i hetyja vybary pakazali, što Biełaruś, jak eŭrapiejskaja kraina, maje patrebu ŭ sapraŭdy kankurentnaj palityčnaj systemie dla taho, kab realizavać svoj demakratyčny patencyjał» — skazała Hizela Vurm z Parlamenckaj asamblei Rady Eŭropy. «Tamu vielmi važna, kab nieadkładna pačać nieabchodnyja reformy narmatyŭna-pravavoj bazy, kab zabiaśpiečyć stvareńnie takoj systemy, jakaja źjaŭlajecca klučavym elementam dla demakratyčnaj stabilnaści».
«Abmiežavańni asnoŭnych svabodaŭ asacyjacyi, vykazvańnia mierkavańniaŭ i schodaŭ zvuzili hramadzkuju prastoru i admoŭna adbiłasia na palityčnym asiarodździ, u jakim byli praviedzienyja vybary. U toj čas jak kandydaty, jak praviła, mahli svabodna pravodzić ahitacyju ŭ ramkach zakonu, vialikaja kolkaść vyrašyła nie rabić hetaha, što spryjała apatyi vybarščykaŭ. Na pazytyŭnaj nocie treba adznačyć, što instrukcyja Centralnaj vybarčaj kamisii adnosna bolš dazvolnaha raźmierkavańnia hramadzkich miescaŭ dla ahitacyi była vykananaja šmatlikimi miascovymi orhany ŭłady. Adnak niaroŭny dostup da dziaržaŭnych i hramadzkich instytutaŭ i resursaŭ skaziŭ hulniavoje pole dla kandydataŭ. U sukupnaści, heta abmiežavała dastupnyja mahčymaści vybaru dla vybarščykaŭ» — ličyć naziralnaja misija ABSE.
«My adznačajem, što ŭpieršyniu za apošnija 12 hadoŭ niekatoryja pradstaŭniki apazycyi buduć pradstaŭlenyja ŭ parlamencie. Tym nia mienš, pravavyja i kanstytucyjnyja ramki abmiažoŭvajuć hramadzkuju prastoru dla dyskusij i nie dajuć vybarščykam mahčymaści zrabić uśviadomleny vybar» — skazała Ivana Dobešava z Parlamenckaj asamblei ABSIE.
Zajava naziralnaj misii ABSE taksama adznačaje toje, što ŭ vybarčych kamisijach apynułasia tolki niaznačnaja kolkaść pradstaŭnikoŭ apazycyjnych kandydataŭ i što adsutnaść centralizavanaha rejestru vybarščykaŭ pryviała da adsutnaści harantyj abarony ad šmatrazovaha hałasavańnia.
«Pastajannyja niedachopy, jakija my vyznačyli ŭ chodzie nazirańnia za hetymi vybarami, pakazvajuć na toj fakt, što daŭnija rekamendacyi zastajucca niavykananymi» — zajava cytuje Tanu de Zułuetu, kiraŭnicu doŭhaterminovaj misii ABSE pa nazirańni za vybarami».
Kamientary