Amierykanski režysior i scenaryst Kviencin Tarancina na majstar-kłasie na fiestyvali Lumiere ŭ Lijonie zajaviŭ, što rychtuje maštabny prajekt, pryśviečany 1970-m hadam. Asabliva režysiora cikavić pačatak 1970-ch.
Pa słovach Tarancina, jon užo rychtujecca da pracy nad prajektam apošnija čatyry hady. Niahledziačy na heta, Kviencin dahetul nie vyznačyŭsia z tym, jak budzie vyhladać kančatkovy varyjant jaho prac. «Ci źbirajusia ja napisać knihu? Moža być. Ci budzie heta padkast z šaści častak? Moža być. Poŭnamietražny dakumientalny film? Moža być», — skazaŭ režysior, adznačyŭšy, što ŭ bližejšy čas jon vyznačycca.
Adkazvajučy na pytańnie, čamu jaho cikavić mienavita pačatak 1970-ch, Tarancina adznačyŭ, što ličyć hety hod pierachodnym dla suśvietnaha kiniematohrafa.
-
«Skončycie ŭžo hetu bojniu». Režysior Źviahincaŭ atrymaŭ Hran-pry Kanskaha fiestyvalu i źviarnuŭsia sa sceny da Pucina
-
«Spačatku žančyny»: u hetym filmie žančyny kirujuć śvietam, a mužčyny vučacca być spakuślivymi, kab zrabić karjeru
-
«Minataŭr» Andreja Źviahincava — antyvajennaja drama, jakuju stojačy vitali ŭ Kanach
Kamientary