Mentalnaść i pieramohi
Źmianiłasia mentalnaść kamandy. Kanadzki trener u paraŭnańni z usimi postsavieckimi - heta jak Daminha ŭ paraŭnańni z Saładucham.
Apošnija dni ŭsie, chto cikaviacca biełaruskim sportam, pilna sočać za padziejami ŭ Ryzie, na Čempijanacie śvietu pa chakieju na ldu.
Kulminacyjaj čempijanatu dla nas nastupiła ŭčora, kali biełaruskaja reprezentacyja atrymała svaju najvialikšuju pieramohu ŭ vyšejšym dyvizijonie čempijanataŭ śvietu ŭ historyi, razhramiŭšy Ŭkrainu 9-1. Mienavita ŭčora navat samyja skieptyčnyja amatary pavieryli, što ŭ nas naradziłasia novaja kamanda, jakaja zaraz užo stučycca ŭ dźviery elitnaha chakiejnaha klubu.
Nahadaju koracieńka historyju raźvićcia biełaruskaj chakiejnaj reprezentacyi. Upieršyniu ŭ čempijanacie śvietu (dyvizijon C) jana ŭdzielničała ŭ 1994 hodzie. U 1998-2000 hadach jana niadrenna siabie pačuvała ŭ vyšejšym dyvizijonie, zajmajučy 8-9 miescy, ale nie pretendavała na medali. Z 2001 pa 2004 hod kamandu nasiła pamiž vyšejšym i pieršym dyvizijonam, i najhoršym finišam hetaha peryjadu staŭ projhryš Łatvii kvalifikacyi da Alimpijady-2006. Vypadkovy vychad u paŭfinał Alimpijady-2002 zusim nia ŭpisvaŭsia ŭ ahulny trend..
I voś u 2005 hodzie bomba - abviaščajuć ab tym, što hałoŭnym treneram biełaruskaj kamandy staŭ Hlen Henłan, hałoŭny trener kamandy NHL Washington Capitals. Heta było absalutnaj niečakanaściu dla biełaruskich amataraŭ, zvykłych da miascovych, ci maksymum rasiejskich treneraŭ uva ŭsich vidach sportu. Reakcyja na pryznačeńnie była raznastajnaj - ad nieŭtajmavanaj radaści da pesymistyčnaha skieptycyzmu. Jak i čakałasia, Henłan byŭ z kamandaj tolki ŭ čas čempijanatu śvietu, tamu što ŭ astatni čas u jaho chapała pracy i ŭ Vašynhtonie.
Ale ŭžo ŭ 2005 hodzie, litaralna praź miesiac paśla pryznačeńnia Henłana, kamanda niečakana dobra vystupiła na ČS-2005. Pikam vystupu stała pieramoha nad haspadarami (Aŭstryjaj) 5-0. U vyniku kamanda zaniała 10-je miesca, jakoje było pryznana značnym pośpiecham paśla čatyroch hadoŭ badziańnia tudy-siudy.
I voś 2006 hod… Pačałosia ŭsio ź pieramohi nad kanadcami ŭ raźminačnaj hulni. A jak praciahnułasia… Užo ŭ pieršaj hulni na čempijanacie biełarusy šakavali chakiejny śviet pieramohaj nad słavakami, kamandaj ź «vialikaj vaśmiorki». Paśla hetaha byli nieščaślivaja paraza ŭ adzin hoł Rasiei 2-3, razhrom kazachaŭ 7-1, čakany projhryš Švecyi 1-4, i voś rekord - 9-1 z zusim niesłaboj Ukrainaj, jakaja paporciła nervy i švajcarcam, i švedam. Bačna, što hetaja kamanda sapraŭdy moža zamachnucca na medali.
Što ž źmianiłasia? Adkaz tolki adzin - źmianiłasia mentalnaść kamandy. Kanadzki trener u paraŭnańni z usimi postsavieckimi - heta jak Daminha ŭ paraŭnańni z Saładucham. U postsavieckich treneraŭ była adna zadača na čempijanat - abyhrać jakoha-niebudź aŭtsajdera i jak-niebudź zastacca ŭ vyšejšym dyvizijonie na nastupny hod. Usio heta źmiešvałasia z rasiejska-savieckim padychodam da pracy i pedahohiki, matami ŭ raspranalni, pakarańniami za projhryšy, napružanym klimatam u kamandzie, pafihistyčnym padychodam niekatorych hulcoŭ da vyniku. Jak ža ŭsio źmianiłasia… Zaraz kamanda - niepadzielnaja adzinka, dzie kožny za kožnaha, i dzie hulcy sapraŭdy robiać usio dla atrymańnia najvyšejšych vynikaŭ. Čaho tolki kaštuje trenirovačnaja forma z nadpisam «My tut, kab rabić historyju».
Ale ž pry ŭsioj ružovaści stanu rečaŭ u chakiei, mianie ŭsio ž cikavić palityčny składnik. Viadoma, što Łukašenka vielmi lubić chakiej, i vialikaja kolkaść ladovych pałacaŭ heta paćviardžaje. Dobra achoŭvajecca tajamnica, kolki ž nasamreč atrymlivaje Henłan za svaje vysiłki. Vielmi nieadnaznačnaje pytańnie - ci mahli b my čaho-niebudź dabicca ŭ chakiei, kali b režym źmianiŭsia… Cikavy momant, što ŭ artykule ŭ Vikipedyi napisana, što Henłana naniaŭ naŭprost Łukašenka. I heta pry tym, što farmalna Federacyja chakieja Biełarusi źjaŭlajecca niezaležna ad dziaržavy hramadzkaj arhanizacyjaj; jakuju, praŭda, ačolvaje dziejny ministar unutranych spraŭ Uładzimier Naumaŭ, čałaviek, jakoha padazrajuć u datyčnaści da źniknieńniaŭ ludziej. Dla prykładu možna skazać, što ŭva Ŭkrainie chakiej sapraŭdy raźvivajecca absalutna niezaležna ad dziaržavy - trener Sieŭkand skardzicca, što ŭ hety raz nivodnaja aficyjnaja asoba navat nie pažadała ŭdačy pierad čempijanatam; i voś vynik - prajhrajuć 1-9. Ale ž zastajucca ŭ vyšejšym dyvizijonie…
Viadoma, što jość rečy, važniejšyja za sport. Ale istotnaja padtrymka Łukašenki ŭ hramadztvie hruntujecca, u tym liku, na spartovych pieramohach - chakiej, Nieściarenka, Kubak Devisa, Zubryłava, Daščynski, Makaraŭ i h.d…
BM
Kamientary