Mierkavańni11

Dyńko: Ułady stvorać biełaruskamoŭny ŭnivier, jak tolki ŭźniknie taki padpolny

Takuju dumku 1 lutaha na kanfierencyi, pryśviečanaj prablemam biełaruskaj movy i nacyjanalnaj kultury, vykazaŭ šef‑redaktar haziety «Naša niva» Andrej Dyńko.

Stvareńnie alternatyŭnych navučalnych ustanoŭ padšturchnie biełaruskija ŭłady da stvareńnia biełaruskamoŭnaj vyšejšaj navučalnaj ustanovy.

Takuju dumku 1 lutaha na kanfierencyi, pryśviečanaj prablemam biełaruskaj movy i nacyjanalnaj kultury, vykazaŭ šef‑redaktar haziety «Naša niva» Andrej Dyńko.

Pavodle jaho słoŭ, usie dziejańni ŭłady pa stvareńni biełaruskamoŭnych hrup u dziciačych sadkach, biełaruskich kłasaŭ u škołach, a taksama škoł i himnazij ź biełaruskaj movaj navučańnia byli vyklikany tym, što baćki dziaciej, jakija žadali atrymlivać adukacyju na biełaruskaj movie, šukali alternatyŭnyja adukacyjnyja ŭstanovy, dzie takaja mahčymaść była b im pradastaŭlena.

«Paśla zakryćcia biełaruskamoŭnaha liceja imia Jakuba Kołasa ŭłady byli vymušany stvaryć niekalki biełaruskamoŭnych škoł. Prosta tamu, što jany ŭbačyli: licej nie spyniŭ svajo isnavańnie.
Zamiest taho kab pajści ŭ ruskamoŭnyja škoły, jaho vučni vyrašyli vučycca ŭ padpolli, a potym zdavać ekzamieny eksternam», — zaznačyŭ A.Dyńko.

Jon ličyć, što ŭłady mohuć pajści na adkryćcio dziaržaŭnaha univiersiteta ź biełaruskaj movaj navučańnia paśla taho, jak taki univiersitet budzie stvorany na alternatyŭnaj asnovie.

Hetu dumku padtrymała pradstaŭnik hramadskaj arhanizacyi «Tavarystva biełaruskaj movy imia Francyska Skaryny» Alena Anisim.
Pavodle jaje słoŭ, TBM raspracoŭvalisia alternatyŭnyja prahramy vyšejšaj adukacyi. «Urešcie rešt, u Biełarusi dziejničajuć univiersitety, jakija finansujucca roznymi zamiežnymi dziaržavami abo miždziaržaŭnymi fondami. Tak što pry kaardynacyi namahańniaŭ i pry vialikaj rabocie možna stvaryć taki fond, sabrać hrošy i arhanizavać alternatyŭny biełaruskamoŭny univiersitet», — ličyć A.Anisim.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Usie naviny →
Usie naviny

Polskaja kańkabiežka, jakaja na Alimpijadzie atrymała kańkom pad voka, raskazała, jak heta pieražyła

Na adnoj z mahił na biełaruskich mohiłkach pastavili ściah «Vahniera» FOTAFAKT8

«Vy navat nie ŭjaŭlajecie, nakolki mocna jany chočuć zaklučyć ździełku». Tramp raskazaŭ pra pieramovy ź Iranam3

U «Vialikim kamni» zamachnulisia na budaŭnictva samaha vialikaha ŭ Jeŭropie abjekta4

Stała viadoma, pa jakich charčovych tavarach u Biełarusi faktyčna niama impartu1

Va Ukrainie mužčyna pasłaŭ svajoj siamji śmiertanosnuju pasyłku z vybuchoŭkaj1

«Niekatoryja zmohuć adkazać hadoŭ praź piać». Biełaruska spytała tych, chto emihravaŭ u Polšču, a potym viarnuŭsia, ci nie škadujuć jany12

«Homsielmaš» płanuje patracić bolš za paŭmiljona dalaraŭ na ramont dachu svajho Pałaca kultury

Japoniec, jaki adsiedzieŭ u biełaruskaj turmie, napisaŭ pra heta knihu. Jon raskazaŭ, čamu im zacikavilisia siłaviki3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty10

Koŭł Łukašenku: Tabie treba być bolš aściarožnym, za stałom kiepskich pacanoŭ zastaŭsia adzin ty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić