«My pryjšli da vysnovy: Minsk — stalica Biełarusi». Na žurfaku BDU praanalizavali jakaść dypłomnych rabot i žachnulisia
U rasparadžeńnie «Našaj Nivy» trapiŭ dakumient-prezientacyja z vynikami analizu dypłomnych rabot vypusknikoŭ fakulteta žurnalistyki BDU za niekalki hadoŭ.
Nakolki viadoma, jahony aŭtar — namieśnik dekana Uładzimir Ściapanaŭ. Jon znachodzicca na pasadzie ŭsiaho hod, raniej byŭ daradcam-kansultantam adnaho z upraŭleńniaŭ rasfarmavanaha IAC.

Dyk pra što havorycca ŭ jahonych vysnovach?
Jany krasamoŭna aformleny karcinkami, u jakich pryvodzicca kankretnaja absurdnaja fraza i nasuprać — vynikovaja stanoŭčaja adznaka ci vysokaja acenka navukovaha kiraŭnika.
Tak, naprykład, aŭtar adnaho z dypłomaŭ pryjšoŭ da niečakanaj navukovaj vysnovy, što Minsk — stalica Biełarusi, i atrymaŭ u vyniku 8 bałaŭ.


Pry 63% płahijatu ŭ rabocie navukovy kiraŭnik piša rezalucyju ab «vysokim pracencie aryhinalnaści tekstu».


Sam Ściapanaŭ kamientavać svaju rabotu «Našaj Nivie» nie staŭ, spasłaŭšysia na zaviedzieny paradak raboty z presaj praz načalstva.
Dekan fakulteta žurnalistyki Volha Samusievič tłumačyć, što siensacyi z hetaha dakumienta rabić nie varta, bo «takaja rabota pravodziłasia zaŭsiody».

Pavodle jaje słovaŭ, sistema antypłahijat časam moža aceńvać papiarednija navukovyja publikacyi studentaŭ u ich ža dypłomach jak płahijat, tamu i ličby ŭ kožnaj rabocie treba aceńvać asobna.
Jana zapeŭnivaje, što ŭsia nieabchodnaja rabota pa kantroli i pavyšeńni jakaści dypłomaŭ viadziecca i nie spyniajecca.
Volha Samusievič u kiraŭnictvie žurfaka z 2008 hoda, kali stała namieśnicaj dekana. Dekan — ź leta minułaha hoda.
Prafiesijnaja žurnalisckaja supolnaść časta źviartaje ŭvahu na toje, što adbyvajecca na fakultecie.
-
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu
-
«Adnu mianie biesić, što za miažoj ja vyklučna IrYna?» Biełaruska aburajecca tranśliteracyjaj u pašparcie ź biełaruskaj movy
-
U Lidzie pamior 71-hadovy mužčyna. Jaho syn, zborščyk podpisaŭ za Capkału, kaža, što baćku zakatavali da śmierci. Ci tak heta?
Ciapier čytajuć
«Kali ciapier chierova, značyć, heta jašče nie kaniec». Pahutaryli z epatažnym «śviatarom XXI stahodździa», pra jakoha nie było čuvać piać hadoŭ paśla aryštu

Kamientary