Ułada1616

Łukašenka pra zvanok Pampiea: Toje, što pišuć u telehram-kanałach, — fihnia

Pra heta jon zajaviŭ siońnia, piša BiełTA. U Brest pamočnikam pryznačany Valeryj Vakulčyk, a ŭ Hrodna — Juryj Karajeŭ.

«Davajcie ščyra: u Hrodnie vyviešvali polskija ściahi. Nu, kali ich siońnia źniali, heta ž nie značyć, što tam u kahości ŭ hałavie čahości nie błukaje. Vy bačycie pavodziny niekatorych klirykaŭ našych cerkvaŭ — i katalickaj, i pravasłaŭnaj.

Tamu heta taksama zona vašaj adkaznaści, — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy. — I naohuł vy pavinny razumieć, što za miežami našaj krainy nataŭcy nie ŭcichamirylisia, što b jany ni kazali».

Alaksandr Łukašenka ŭ suviazi z hetym zhadaŭ pra svaju niadaŭniuju telefonnuju razmovu ź dziaržsakratarom ZŠA Majkłam Pampiea. «U nas (Valeryj Paŭłavič viedaje) ź im vielmi dobryja adnosiny. Usio, što pišuć u Telegram-kanałach, — heta fihnia.

Ničoha jon ad mianie nie patrabavaŭ, była vielmi ciopłaja, dobraja takaja razmova. Ale ja jamu prama skazaŭ, pa-siabroŭsku: «Majk, niahledziačy na heta, ja ž razumieju, što adbyvajecca». I ja jaho papiaredziŭ: kali tolki tam tuzanucca z boku Polščy, Litvy i, moža, Ukrainy (heta navat nie abmiarkoŭvajecca, im nie da hetaha), a voś palaki i litoŭcy, u asnoŭnym palaki

(što tam litoŭcy — armii niama), — nu, my budziem adkazvać», — zajaviŭ Łukašenka.

«Jon mianie zapeŭniŭ, što hetaha nie moža nikoli być i nie budzie. Ja kažu: dobra, ja pačuŭ. My heta čujem, ale my pavinny reahavać. Ja pakul pra Minsku nie kažu, ja kažu pra hetyja zachodnija vobłaści», — raspavioŭ Alaksandr Łukašenka.

Mienavita najaŭnaściu važnych učastkaŭ pracy na adpaviednych napramkach Łukašenka patłumačyŭ pryznačeńnie Valeryja Vakulčyka i Juryja Karajeva na pasady pamočnikaŭ pa Bresckaj i Hrodzienskaj abłaściach. «Tamu ŭ mianie inšych bolš nadziejnych niama. Ja razhladaŭ inšyja ŭčastki pracy. Ale ŭsio-tki dumaju, što heta najvažniejšyja. Tam jość nad čym pracavać, — skazaŭ Łukašenka. — Asabliva, Valeryj Paŭłavič, zachodni kirunak. Budučy supracoŭnikam i staršynioj KDB, zaŭsiody hetamu ŭvahu nadavali. I tym nie mienš bačycie, jak atrymałasia. Tamu ŭsie hetyja viedy treba Juryju Chadžymurataviču pieradać».

«Tamu nielha supakojvacca i pa nahody voś hetych metaŭ, što im, palakam, patrebna ŭsia Biełaruś. Vy viedajecie, navat kali ŭsio NATA ŭvojdzie ŭ Biełaruś, u ich heta nie atrymajecca. Navat kali my budziem adny, u ich heta nie atrymajecca. My za svaju krainu zahiniem usie. Nie daj boh, viadoma. Jany pavinny heta viedać», — reziumavaŭ Łukašenka.

Stała viadoma, pra što razmaŭlali Pampiea i Łukašenka

Kamientary16

Ciapier čytajuć

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»1

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Usie naviny →
Usie naviny

Mikitu Miełkaziorava pakažuć u navahodnim kancercie «Biełsata»1

Hienierał-lejtenant Sarvaraŭ, padarvany ŭ aŭtamabili ŭ Maskvie, zahinuŭ11

Dva rasijskija źniščalniki byli źniščany padčas dyviersijnaj apieracyi na vajskovaj avijabazie pad Lipieckam — HUR

Učyniŭ samahubstva amierykanski akcior Džejms Rensan2

Haspadara taho samaha Muchtara ź sieryjała asudzili za palityku1

U Maskvie padarvany aŭtamabil. Papiarednie, u im byŭ hienierał-lejtenant Sarvaraŭ1

Tramp adklikaje 29 amierykanskich dypłamataŭ z zamiežnych pasolstvaŭ, u tym liku ź Jeŭropy

«My dasiahniem jaho abrańnia 48‑m prezidentam ZŠA». Udava i prychilniki Čarli Kirka padtrymali Džej Dzi Vensa2

Nieviadomyja raźbili partrety zahinułych kala budynka ambasady Biełarusi ŭ Vilni7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»1

Pra Miełkaziorava ŭ jaho apošni dzień: «Było adčuvańnie, što jon stomleny, brakuje enierhii, rysy tvaru byli zapałyja»

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić