Samy vialiki ŭ Biełarusi znachodzicca ŭ Pinskim rajonie.
Zachavaŭsia jon z časoŭ Pieršaj suśvietnaj vajny. Miascovyja žychary pierakananyja, što pad ziamlu idzie druhi pavierch…
U vioscy Parečča na Pinščynie jość što pakazać turystam. Heta i ŭnikalny zavod Skirmuntaŭ (tut byŭ zdabyty pieršy patent na terytoryi Biełarusi), i haspadarčy dvor, i park z drevami‑ekzotami, i mohiłki niamieckich žaŭnieraŭ… Ale kožny miascovy padkaža vam jašče adnu cikavostku — blindaž. Dva hady tamu jaho navat abaznačyli admysłovym turystyčnym znakam na darozie…
Hety niamiecki blindaž — najvialikšy z času Pieršaj suśvietnaj vajny. Uličvajučy, što praź miesiac my budziem adznačać 95‑hodździe z daty jaje pačatku, uzrost salidny…
— Kali być dakładnym, hety blindaž — najvialikšy z tych, što zachavalisia ŭ dobrym stanie, — kamientuje Uładzimir Bahdanaŭ, aŭtarytetny daśledčyk temy Pieršaj suśvietnaj. — U im mahli b raźmiaščacca štab ci kazarma.
Blindaž acaleŭ hałoŭnym čynam tamu, što na Pinščynie nie było bujnych vajskovych apieracyj padčas toj vajny.
A jašče tamu, što jaho nie zniščyli ŭ saviecki čas, jak dziasiatki inšych…
Taki blindaž lohka vytrymlivaŭ artyleryjski ŭdar. Litaralna ŭčora ja rasšyfroŭvaŭ nadpis na paštoŭcy, jakuju dasłaŭ niamiecki žaŭnier dadomu z našych miascin. Jon piša: «U nas usio spakojna, tolki časam pracuje rasijskaja artyleryja…». Darečy, padobnyja blindažy niemcy časta elektryfikavali — budavali pobač nievialikija elektrastancyi. Uvohule, linija frontu stajała ŭ Biełarusi nieruchoma bolš za dva hady, tamu atabarycca vajskoŭcy paśpieli kapitalna.
Siońnia ŭ Pareččy, viadoma, užo nie zastałosia śviedkaŭ toj vajny. Adnak žyvuć ich dzieci i ŭnuki. Dla ich blindaž — jak častka krajavidu, jak častka dziacinstva.
— Jak małyja byli, dyk u blindažy hulali ŭ «vajnušku», — apaviadaje mnie pa darozie da blindaža staršynia Pareckaha sielsavieta Michaił Virkoŭski. — Brali chto lichtaryki, a chto i stary alejny filtr u jakasci fakieła. Pužali adzin adnaho duchami i pryvidami… Dla nas, małych, blindaž byŭ najvialikšaj cikavaściu ŭ žycci. Tut prahulvali ŭroki, chavalisia ad baćkoŭ, kuryli pieršyja papiaroski…
Michaił Andrejevič apaviadaje, što tolki na terytoryi jaho sielsavieta zachavałasia šmat śviedčańniaŭ toj vajny — dvoje vajskovych mohiłak, dziasiatki dzotaŭ i blindažoŭ la Łahišyna, Cielachanaŭ, Marčyc, uzdoŭž Ahinskaha kanała… U staršyni jość ideja da blizkaj daty arhanizavać subotnik — i vyčyscić blindaž ad śmiećcia. Bo jaho ž navat zamiežniki časam pryjazdžajuć pahladzieć!..
Umieła schavany 90 hadoŭ tamu, blindaž i zaraz nie vydaje siabie adrazu. Z boku darohi ŭvohule vyhladaje jak pahorak ź jełačkami. Ale kali abysci jaho sprava, bačyš uvachod i bietonny mur, jaki zlivajecca ź ziamloj. Unutry — kalidor i šmat pakojaŭ. Stol pakrytaja žaleznaj paržaviełaj hofraj. Voknaŭ niama — tolki niekalki vuzkich adtulin.
— A nasamreč blindaž dvuchpaviarchovy! — ahałomšvaje mianie Ryhor Ryžko, słynny miascovy krajaznaviec.— Mnie siabry z Akademii MUS pakazvali jahonuju schiemu, dyk tam pad ziamloj taki ž pavierch, što i tut. Tolki voś uvachod nijak znajsci nie možam. A padłoha tut armiravanaja — niekalki santymietraŭ žaleza i bieton…
Parecki blindaž 90 hadoŭ tamu nadziejna achoŭvaŭ žaŭnieraŭ u čas abstrełaŭ, a ciapier praciahvaje nadziejna achoŭvać svaje tajny. Adnojčy — ja vieru — u im raźmiescicca Muziej Pieršaj suśvietnaj. Miesca dla hetaha ŭ blindažy chapaje.
Kamientary