Za apošnija 15 hadoŭ kolkaść nasielnictva Biełarusi pamienšała na 650 tysiač
Pra heta paviedamiła staršynia biełaruskaha adździaleńnia HA «Mižnarodny žanočy sajuz «Adzinstva», były deputat Pałaty pradstaŭnikoŭ Nacyjanalnaha schodu Maryja Chudaja 24 lipienia na pasiadžeńni kruhłaha stała ŭ Minsku.
Pavodle jaje słoŭ, samaja vysokaja za ŭvieś čas isnavańnia krainy kolkaść žycharoŭ była ŭ 1991—1993 hadach — 10 młn. 320 tysiač.
Z 1993 hoda kolkaść nasielnictva stała rezka źnižacca. Niahledziačy na ŭsie miery, što prymajucca, hetaja tendencyja zachoŭvajecca, zajaviła staršynia žanočaha sajuza.
Rezkaje skaračeńnie kolkaści nasielnictva z 1993 hoda były deputat parłamienta tłumačyć «składanym adnaŭlenčym pieryjadam paśla razvału SSSR». Pavodle jaje słoŭ, z‑za nieabchodnaści prystasoŭvacca da źmien i ŭ suviazi sa «strataj maralnych aryjenciraŭ» ludzi mienš naradžali, pry hetym z‑za stareńnia nasielnictva pavialičvałasia śmiarotnaść.
Pavodle słoŭ Chudoj, apošnimi hadami nazirajecca pastupovy rost naradžalnaści. Častkova, ličyć jana, heta źviazana ź mierami z boku dziaržavy pa padtrymcy siamji, takimi, naprykład, jak vydzialeńnie lhotnych kredytaŭ na žyllo maładym siemjam. Adnak pakul rost naradžalnaści nie pierakryvaje vysokija pakazčyki śmiarotnaści. Tak, u 2008 hodzie naradziłasia 107 tys. biełarusaŭ, pamierła — 134 tys. Pryrost za košt mihracyi skłaŭ bolš čym 8 tys. čałaviek.
U krainie nieabchodna ŭzmacnić prapahandu siamiejnych kaštoŭnaściaŭ i zdarovaha ładu žyćcia, u tym liku siarod školnikaŭ, ličyć Chudaja. Pryčym da hetaj pracy nieabchodna pryciahvać hramadskija arhanizacyi i carkvu.
Kamientary