Hramadstva

«Nijakaha dačynieńnia da statystyki hetyja ličby nie majuć». Doktar Martaŭ ab aficyjnych źviestkach Minzdaroŭja pa chvorych na kavid

Były zahadčyk adździaleńnia aniestezijałohii i reanimacyi Viciebskaj balnicy chutkaj dapamohi Uładzimir Martaŭ padzialiŭsia z prajektam «Filin» svaim mierkavańniem ab novaj kavidnaj statystycy ŭładaŭ.

Uładzimir Martaŭ. Fota Alaksandra Vieledzimoviča dla partała «Imiena»

Miedyk adznačyŭ, što ź minułaha tydnia byŭ prykmietny vybuchovy rost kolkaści chvorych.

«Takoha nikoli jašče nie było, a heta ŭžo piataja chvala. Heta było vidać niaŭzbrojenym vokam: pa apoviedach siabroŭ, rodnych, kaleh-daktaroŭ. Heta było zaŭvažna i, adpaviedna, Ministerstva pačało mianiać ličby», — skazaŭ Martaŭ.

Surazmoŭca nahadaŭ, što Ministerstva achovy zdaroŭja pamianiała praviły dyjahnostyki, dazvoliŭšy stavić dyjahnaz COVID pry najaŭnaści kliničnych i renthien-źviestak biez abaviazkovaha PŁR-testavańnia.

«Ličby Ministerstva nikoli nie supadali ź ličbami ź miescaŭ. Naprykład, kali ja jašče pracavaŭ zahadčykam, adnojčy ŭ mianie było siem pamierłych u dzień. Byŭ taki pieryjad. A Ministerstva padavała, što siem čałaviek pamierła pa krainie. Zrazumieła, što na niejkim etapie ŭsie hetyja ličby padviarhalisia karekcyi. Tamu nijakaha dačynieńnia da statystyki hetyja ličby nie majuć. Heta naohuł nielha nazvać statystykaj. Ale toje, što jany adbili vybuchovy rost — tak, adbili. Bo ludzi bačać, što adbyvajecca ź imi i ich asiarodździem», — padzialiŭsia Martaŭ.

Miedyk adznačyŭ, što ŭ pieršuju chvalu kavid byŭ vielmi charakternym, a ciapier jon «vyhladaje, jak VRVI, jak banalnaja prastuda»:

«I kali ŭ pieršuju chvalu my pryznali infiekcyju asabliva niebiaśpiečnaj, što heta surjoznaja sprava, to ŭ nastupnyja chvali nie vidać, što my ŭsprymajem heta surjozna. A hetuju chvalu my i zusim sustrakajem z šapkazakidalnickim nastrojem, maŭlaŭ, samo projdzie, usie pavinny pierachvareć, ničoha strašnaha. Nasamreč, heta niapraŭda, my jašče nie viedajem usich addalenych nastupstvaŭ, kali ŭsie pierachvarejuć. Adpaviedna, kali usio nie tak strašna, to možna nie ŭkładvacca, nie prykładvać nijakich intelektualnych namahańniaŭ pa rašeńni hetaha surjoznaha vykliku. Dla nas heta nie vyklik, absalutna».

Watch on TikTok

Čytajcie taksama:

Jak lačyć amikron u chatnich umovach? Zapisali parady doktara Martava

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

«Prosta ŭ straŭnik myšy zalivajem dozu ałkaholu». Navukoviec — niasumna pra azempik, tłušč, ałkahol i źmienu hienaŭ1

«Prosta ŭ straŭnik myšy zalivajem dozu ałkaholu». Navukoviec — niasumna pra azempik, tłušč, ałkahol i źmienu hienaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Były palitviazień Viktar Łosik raspavioŭ pra svajo vyzvaleńnie i pierajezd ź siamjoj u Polšču

Rabaŭ raskazaŭ, jakim budzie nadvorje ŭ krasaviku1

Sakretny dakumient Pientahona pakazaŭ rezkuju źmienu vajennych pryjarytetaŭ ZŠA7

«Charčraźviorstka na bankaŭskim uzroŭni». Łojka patłumačyła, jak razumieć pieršyja zajavy Hałoŭčanki na čale Nacbanka9

Pieršaja sproba vadałazaŭ dabracca da patanułaj mašyny ŭ Padbrodździ akazałasia niaŭdałaj7

«My pieramahli». Chłopčyku z Mahilova ŭviali samy darahi preparat ad śmiarotnaha zachvorvańnia6

Sabalenka vyjhrała turnir u Majami i zarabiła 1,2 miljona dalaraŭ11

Što za Itała-ałbanskaja katalickaja carkva, da jakoj naležyć novy nuncyj? I jak heta moža paspryjać adnaŭleńniu ŭnijactva ŭ Biełarusi14

«Ludzi hladzieli na mianie ź niamym žacham». Biełaruski ajcišnik lačyŭsia ŭ Polščy pjaŭkami, a potym u jaho pačaŭsia kryvaciok13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Prosta ŭ straŭnik myšy zalivajem dozu ałkaholu». Navukoviec — niasumna pra azempik, tłušč, ałkahol i źmienu hienaŭ1

«Prosta ŭ straŭnik myšy zalivajem dozu ałkaholu». Navukoviec — niasumna pra azempik, tłušč, ałkahol i źmienu hienaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić