Hramadstva

«Sa mnoj było piać biełarusaŭ, nie prajšoŭ nichto». Mikita Miełkazioraŭ raskazaŭ, jak jaho nie puścili va Ukrainu

Mikita Miełkazioraŭ siońnia lacieŭ u Kijeŭ, kab źniać dva vypuski dla svajho kanała. Adnak u aeraporcie «Baryspal» jaho čakała niespadziavanka: šeść hadzin u śpiecyjalnym adstojniku i admova va ŭjeździe. Błohier raskazaŭ «Našaj Nivie» padrabiaznaści historyi.

«Ja jechaŭ pracavać va Ukrainu. U mianie byli zapłanavanyja dźvie razmovy na paniadziełak i aŭtorak, — raskazaŭ Mikita. — Ja razumieŭ, što miaža ŭ mianie budzie z prykołami. Učora naša kaleha Saša Kvitkievič taksama doŭha prachodziła miažu. Ale jana kazała, što heta zaniało ŭ jaje dźvie hadziny. Spadziavaŭsia, što budzie toje, samaje, uziaŭ sabie ježy i vady. Usio, sieŭ čakać.

Pieršyja try hadziny ja trymaŭsia vielmi dobra, mnie padajecca. A paśla, biezumoŭna, stamiŭsia. Sa mnoj u samalocie było piać biełarusaŭ, usich nie puścili. Mnie admovili apošniamu».

U pastanovie ab admovie, jakuju ŭručyli Mikicie, tłumačeńnie vielmi dziŭnaje: «Niama dastatkovaha finansavaha zabieśpiačeńnia na pieryjad zapłanavanaha znachodžańnia i dla viartańnia ŭ dziaržavu pachodžańnia, albo tranzitu ŭ treciuju dziaržavu».

Mikita kaža, što ŭkrainskija pamiežniki prosta nie znajšli inšych pryčyn.

«Vielmi dobra mnie ŭśmichałasia dziaŭčynka-pamiežnica. Potym jana spytałasia: «Kolki ŭ vas jość hrošaj?» Ja nazvaŭ sumu, što jość u mianie na kartcy, i dadaŭ, što z saboj najaŭnymi ŭ mianie 50 złotych. Padajecca, dziaŭčo i začapiłasia za 50 złotych, — ličyć Mikita. — Tam byli davoli doŭhija pieramovy. Jany telefanavali chłapcam z majoj kamandy, jany kazali, što heta naš, maŭlaŭ, usio narmalna. Ale takoje adčuvańnie, što nie znajšli padstavy admović i prydumali historyju pra hrošy».

Pakul Mikita čakaŭ rašeńnia ad ukrainskich pahraničnikaŭ, jon prapuściŭ samalot u Varšavu, jaki moh by advieźci jaho nazad za košt kampanii.

«Druhi samalot u mianie budzie tolki zaŭtra, — kaža Mikita. — Ale ja nabyŭ kvitok i voś zaraz palaču ŭ Krakaŭ. Chacieŭ Kijeŭ, a atrymałasia ŭ Krakaŭ. U aeraporcie ja pravieŭ u vyniku 10 hadzin».

Ci značyć heta zabarona, što Mikitu ciapier nielha va Ukrainu? Zusim nie.

«Heta zabarona razavaja, nie nazaŭždy. Mnie prapanavali pasprabavać prylacieć praz dva dni, ale niešta mnie nie vielmi chočacca», — kaža jon.

Čytajcie jašče:

Jak pierasiakać ukrainskuju miažu ŭ novych umovach? Parady ad Biełaruskaha doma va Ukrainie

Aŭtara YouTube-kanała «Žyćcio-Malina» Mikitu Miełkaziorava nie ŭpuścili va Ukrainu

«Nie puścili mianie i dvuch rasijan». Biełarusaŭ stroha praviarajuć ukrainskija pamiežniki, niekatorym zabaraniajuć ujezd

Kamientary

Ciapier čytajuć

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie1

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Usie naviny →
Usie naviny

Byłoha rabotnika «Hrodna Azotu» źbivali ŭ kałonii za chrapieńnie. KDB pry zatrymańni sprabavaŭ jaho vierbavać1

«Bečebešnik», pra zatrymańnie jakoha kazaŭ Łukašenka, isnuje, i jon žyvy — Zazulinskaja7

18‑hadovy były palitviazień raskazaŭ, što jon svajak Cichanoŭskaj. Jaho zatrymali, kali jon jechaŭ vajavać za Ukrainu6

Jutub viarnuŭ vypusk «O(b)suždajem» z abmierkavańniem filma «Kłasnaja» — jaho błakavali na skarhu «Biełaruśfilma»3

Navukoŭcy znajšli sposab «pierazahruzić» voka i adnavić parušany zrok1

«Roŭna sutki bieź pierasadak». Na vyjeździe z Polščy ŭ Biełaruś — čerhi aŭtobusaŭ3

Babaryka i Kaleśnikava admianili pres-kanfierencyju ŭ Bierlinie43

Francyja pačynaje budaŭnictva novaha atamnaha avijanosca. Heta budzie najbujniejšy vajskovy karabiel Jeŭropy1

Žychar Baranavičaŭ katavaŭ žonku. Pahladzicie, kolki jamu dali 13

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie1

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić