Hramadstva

«Adnym fejkavym listom prymusili sotniu ludziej z vyšejšaj adukacyjaj vysłužycca». Pahutaryli z prankierami, jakija prydumali «akcyju» da refierendumu

Fota nastaŭnikaŭ z dvuma kryžami — simvałam stratehii demsiłaŭ pa niepryznańni refierendumu — uzarvała sacsietki. Tak škoły vykanali fejkavy zahad ad «Biełaj Rusi», jaki atrymali na mejł. Pieršyja foty dasłali ŭ adkaz užo praz 20 chvilin. Pahavaryli z prankierami, jakija zapuścili hetu akcyju.

Surazmoŭcy pažadali zastacca ananimnymi, ale krychu raskazali pra siabie:

«My niekalki vielmi roznych biełarusak i biełarusaŭ, jakim nie ŭsio adno: u nas roznyja prafiesii, uzrost, bekhraŭnd. My paznajomilisia padčas padziej vybaraŭ 2020 i z tych časoŭ zastajemsia na suviazi: padtrymlivajem adno adnaho, dapamahajem razam kamuści jašče. Kožny z nas asobna štodzień sprabuje zrabić štości, kab žyć u volnaj Biełarusi. Što zaŭhodna: pišam listy palitviaźniam, raskidvali ŭlotki i hetak dalej».

Prankiery kažuć, što natchnilisia akcyjaj nastaŭnika, jaki razyhraŭ byłych kaleh. Ale ŭ svoj učynak zakłali važny pasył.

«Ličym, što abaviazak hramadzian — udzielničać u palityčnym žyćci krainy. My daviedalisia adno pra adnaho dziakujučy ahulnamu palityčnamu dziejańniu ŭ 2020-m. Tamu my paprasili sfatahrafavacca nastaŭnikaŭ z dvuma kryžami — simvałam stratehii biełarusaŭ suprać refierendumu Łukašenki».

Listy nibyta ad «Biełaj Rusi» razasłali ŭ niekalki vypadkova abranych rajonaŭ u roznych častkach krainy.

«Ščyra kažučy, dumak było šmat. My bajalisia, što nas raskusiać (i, miarkujučy pa reakcyi ŭ praŭładnych tielehram-kanałach, niekatoryja škoły heta chutka zrabili). Ale było šmat i tych, chto kinuŭsia vykonvać nieisnujučy zahad.

Nas ździviła chutkaść pieršych adkazaŭ. Za 20 chvilin pračytać list, razdrukavać usie, sabrać kalehaŭ, sfatahrafavacca, adpravić».

Usiaho prankieram pryjšło kala 30 adkazaŭ z vykananym zadańniem.

Paśla taho, jak fota raźlacielisia pa sacsietkach, hnieŭnych listoŭ ad nastaŭnikaŭ im nie prychodziła. Tolki adna sa škoł užo paśla publikacyj u miedyja pasprabavała razyhrać ich u adkaz, dasłaŭšy zdymak z adfotašoplenym stendam, na jakim nibyta visieŭ płakat pra refierendum z dvuma kryžami.

Ad akcyi ŭ surazmoŭcaŭ byli supiarečlivyja čakańni.

«U niejki momant zdavałasia, što prosta zmarnavali čas: nu, nie mohuć ža ludzi pavieryć u list ź niezrazumiełaha adrasu z absalutna absurdnym zaklikam. Chaj sam list i byŭ padobny da realnaha — my staralisia maksimalna prytrymlivacca patrebnaha stylu.

Pa praŭdzie, my aceńvajem vyniki nieadnaznačna. Z adnaho boku, nam vielmi pryjemna, što akcyja stała takoj papularnaj. Siabry kažuć, što fatahrafii nastaŭnikaŭ z kryžami abmiarkoŭvajuć navat taksisty. Dzieści miemy bačyli z fotazdymkami, jakija nam dasłali sa škoł.

Ź inšaha boku, u momant, kali my adkryli poštu i ŭbačyli adkazy z fota, my afihieli. Pryjšło ŭśviedamleńnie, što my adnym fejkavym listom prymusili sotniu ludziej z vyšejšaj adukacyjaj vysłužycca sistemie takim absurdnym čynam. Historyja mahła b być epizodam «Čornaha lusterka».

Jašče heta mnohaje kaža pra sistemu, jakuju buduje Łukašenka. U joj ceniacca voś takija pavodziny, kali tabie skazali — ty ŭziaŭ i biazdumna vykanaŭ. Takija pavodziny, napeŭna, možna nazvać biaśpiečnym: kali što, heta «načalnik tak skazaŭ».

«Prośba» z našaha lista była biaskryŭdnaj. Strašna ŭśviedamlać, što, chutčej za ŭsio, hetak ža lohka vykonvalisia zahady pra falsifikacyi vybaraŭ u Biełarusi. I voś takaja vykanaŭčaść pryviała da taho, što ŭ našaj krainie tysiača palitviaźniaŭ, dziasiatki tysiač palitemihrantaŭ, a našy pradpryjemstvy pad sankcyjami Zachadu. My pierakananyja, što adkaznaść za heta na kožnym, dla kaho kapieječnaja premija važniej za honar i sumleńnie.

Ale jość i inšy momant. My ŭsio jašče ščyra pieražyvajem za tych, chto zastaŭsia ŭ sistemie. Tak, jany časam robiać niadobryja rečy, a tyja, chto ździajśniaŭ złačynstvy, pavinny panieści pakarańnie. Ale my pierakananyja, što tam usio adno šmat dobrych ludziej, ź jakimi nam paśla razam žyć i raźvivać krainu».

Čytajcie taksama: 

Prankiery płanujuć novyja akcyi «ŭ padtrymku refierendumu», ułady zaklikajuć pavysić pilnaść

Biełarus z fejkavaj pošty razasłaŭ u škoły listy z patrabavańniem pravieści abmierkavańnie Kanstytucyi. I atrymaŭ spravazdaču

Chakiery prykinulisia čynoŭnikami i adpravili biudžetnikam hazietu z Babarykam na pieršaj staroncy z prośbaj jaje pačytać. «Daručeńnie» vykanali

Kamientary

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»37

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»

Usie naviny →
Usie naviny

«Kvadrobierstva ŭ Biełarusi isnuje daŭno». Najlepšyja tvity tydnia8

Biełarusy adpačyli ŭ Jeŭropie, patraciŭšy pa 200 jeŭra na čałavieka za 12 dzion1

Tusk choča pastrožyć mihracyjnuju palityku ŭ Polščy, ale aktyŭna pryciahvać pracoŭnyja resursy6

«Usio zaležyć ad čałavieka, jaki pravodzić dopyt». Biełaruska padzialiłasia dośviedam prachodžańnia filtracyi na miažy5

Try malaŭničyja prysiadzibnyja parki, jakija varta naviedać uvosień2

Za apošnija dva dni na biełaruskich mieteastancyjach zafiksavana 11 rekordaŭ ciapła

Rasijanie raskazali, jak namučylisia na biełaruskaj miažy22

Łukašenka spadziajecca, što rasijanie znojduć jamu naftu na Homielščynie8

U Hroznym adbyŭsia mahutny vybuch3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»37

«Pahladzicie, što narabili mužčyny». Maryna Mientusava — pra žančyn, što vyratujuć śviet, pracu ŭ Rasii, asabistaje žyćcio i «Obyčnoje utro»

Hałoŭnaje
Usie naviny →