Hramadstva12

Łukašenka zajaviŭ pra «ŭkrainskaha terarysta» i zatrymańnie «dvaccaci saŭdzielnikaŭ»

Pa słovach Łukašenki, «ukrainskaha terarysta» zatrymali ŭ drukarni pad Baraŭlanami «z roznaha rodu anučami bečebešnymi i inšaj litaraturaj».

Bajpoł ataka na rośsijskij samolet na aerodromie Mačuliŝi, Biełaruś, miesto povrieždienija
Miescy, dzie byŭ paškodžany rasijski samalot-raźviedčyk. Schiema: «Bajpoł»

Pa śćviardžeńniach Alaksandra Łukašenki, «zdaryŭsia cud i dapamoh boh». Razam z dyviersantam nibyta zatrymali i 20 jaho saŭdzielnikaŭ.

Minułyja padobnyja śćviardžeńni Alaksandra Łukašenki nie raz akazvalisia chłuśnioj.

Pa słovach Łukašenki, zatrymany trapiŭ u Biełaruś maršrutam Varšava — Łodź — Ryha — Pskoŭ — Minsk.

«Jašče da kamandziroŭki ŭ Kitaj (vy, napeŭna, pra heta zdahadalisia) byli addadzienyja samyja žorstkija rasparadžeńni siłavikam, — raskazaŭ Alaksandr Łukašenka 7 sakavika, vystupajučy pierad žančynami, jakich uznaharodžvaŭ z nahody 8 Sakavika. — Byli pierakrytyja miežy Biełarusi. Ale my razumieli, što asnoŭnaja naša prablema — heta biełaruska-rasijskaja miaža. Tam u nas niama vajskovych padraździaleńniaŭ. Dy i miažy niama pamiž Rasijaj i Biełaruśsiu. I hałoŭnaj našaj zadačaj było nie dapuścić praniknieńnia jaho ŭ Rasiju. Tamu što ŭ vielizarnaj biazdonnaj Rasii znajści jaho było b vielmi składana. My heta razumieli, a tamu byli padniatyja sotni, a moža być i tysiačy ludziej — vajennych usich padraździaleńniaŭ, kab zakryć Biełaruś. Byli ździejśnienyja peŭnyja dziejańni, razhornuty antyterarystyčny štab pad kiraŭnictvam staršyni KDB Biełarusi Ivana Cierciela», — raskazaŭ Alaksandr Łukašenka.

Alaksandr Łukašenka zajaviŭ, što paškodžańni niaznačnyja.

«Na ščaście, samalot nie źviedaŭ niejkich značnych paškodžańniaŭ, akramia, jak jany kažuć, drapin i adnoj praboiny ŭ korpusie, jakaja vajskovamu samalotu nie pieraškadžaje vykonvać jaho abaviazki», — skazaŭ Alaksandr Łukašenka, pavodle jaho pres-słužby.

Raniej biełaruskija dziaržaŭnyja ŚMI nazyvali incydent na aeradromie z rasijskim samalotam A-50 fejkam, admaŭlali, što ź im niešta zdaryłasia.

Łukašenka zajaviŭ, što «niahledziačy na zachavańnie samalotam zdolnaści vykonvać zadačy, jon paprasiŭ rasijan dasłać inšy».

«My vam pakazvali hety samalot. Jak mnie paviedamili, jon navat prezidenta sustrakaŭ, kali ja viartaŭsia ź Piekina.

Tym nie mienš, my paprasili rasijan, kab jany ŭziali hety samalot na absłuhoŭvańnie i dasłali nam inšy. Tak i adbyłosia», — skazaŭ jon.

Nasamreč, nijaki novy samalot dalniaj raźviedki anałahičnaha typu ŭ Biełarusi naziralniki pakul nie adznačali.

Na minułym tydni samalot A-50 vylecieŭ na ramont na Tahanrohski zavod i nie viarnuŭsia, choć dziaržaŭnyja ŚMI ŭ toj dzień zajaŭlali, što samalot ažyćciaŭlaje ablot terytoryi Biełarusi i vykonvaje bajavyja zadačy. 

Jak śćviardžajuć vajskovyja ekśpierty, samalot A-50 vykarystoŭvaŭsia dla naviadzieńnia na celi va Ukrainie rasijskich rakiet i dronaŭ.

Pa słovach Łukašenki, pry padrychtoŭcy «terakta» vykarystoŭvalisia «samyja vysokija technałohii». «Heta sapraŭdy było štości nievierahodnaje», — skazaŭ jon.

I panarakaŭ, što abrali mały bieśpiłotnik:

«Tamu što, kali b jany vykarystoŭvali vialiki, to sistemy našaha sačeńnia, viadoma, jaho b adsačyli. Va Ukrainie byli zadziejničanyja hetyja dva bieśpiłotniki, navučany hety čałaviek i inšyja, jakija jamu dapamahali. Pra heta my raskažam vam potym».

Alaksandr Łukašenka niaredka abiacaje raskazać «paśla», i što «budzie vielmi cikava», ale najčaściej za hetymi słovami niama nijakaha praciahu.

Na videa, jakija publikavaŭ «Bajpoł», da A-50 padlataŭ samy zvyčajny kamiercyjny dron kitajskaj vytvorčaści.

Sama dyviersija zdaryłasia 26 lutaha. «Bajpoł» uziaŭ adkaznaść za jaje na siabie, zajaviŭšy, što biełarusy z dapamohaj dvuch dronaŭ paškodzili samalot. Śćviardžałasia, što vykanaŭcy paśpiachova zdoleli pakinuć terytoryju Biełarusi. «Bajpoł» apublikavaŭ taksama dva videa, na jakich bačna, jak dron prylataŭ na raźviedku i siadaŭ na A-50, ale videa samoj ataki nie było.

Krynicy «Našaj Nivy» i pravaabaroncy paviedamlali pra masavyja randomnyja zatrymańni i pieratrusy ŭ rajonie Mačuliščaŭ, a taksama siarod strajkbalistaŭ, rekanstruktaraŭ i strałkoŭ.

Kamientary12

  • Anatol Starkou
    07.03.2023
    Z skazannaha siońnia Ryhoravičam pa hetaj samalotnaj spravie, ja z uchmyłkaj słuchaŭ tolki adnu frazu, maŭlaŭ, maleńki dron vajskoŭcy b nie zaŭvažyli. Uhu. Nie zaŭvažyi b. Ź viadrom šarykaŭ na borcie drona. Astatniaje ŭsio Ryhoravič skazaŭ po diełu i biez vojennoj chitrosti.

    Davaj, bajpoł, sotniu maleńkich dronov s viedrom šarikov každyj NA MAČULIŠČY!
  • ŠDK
    07.03.2023
    "Jak mnie paviedamili, jon navat prezidenta sustrakaŭ, kali ja viartaŭsia ź Piekina". Zastałosia pytańnie: kaho sustrakaŭ samalot, kali łukašenka viarnuŭsia ź Piekina?
  • Piatro
    07.03.2023
    A vizitki Jaroša nie było?

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič

Usie naviny →
Usie naviny

Milicyjaniera i śledčaha sudziać za chałatnaść, jakaja pryviała da zabojstva 3-hadovaha dziciaci ŭ Słucku2

Piaskoŭ: Kancentracyja USU na miažy ź Biełaruśsiu — prablema nie tolki Minska, ale i Maskvy2

«Studentaŭ-płatnikaŭ u dziaržaŭnych VNU stanie bolš». Čamu ŭ Biełarusi zakryli adrazu dva pryvatnyja ŭniviersitety? 1

Litva pastrožvaje praviły pracaŭładkavańnia inšaziemcaŭ u krainie1

Čamu zachodnija žančyny admaŭlajucca ad mužčyn26

20-hadovaha palitviaźnia Mikitu Załatarova znoŭ buduć sudzić1

Z 1 lipienia balničnyja buduć afarmlać pa-novamu

Paśla troch hadoŭ źniavoleńnia vyjšaŭ na svabodu hrodzienski błohier Vadzim Vadimati Jermašuk

Pad Słuckam učora ŭ adnym vadajomie patanuli dva braty

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič

«Ja musiła hladzieć miesca dla ludziej, jakija pierachodziać miažu. Što moža pajści nie tak?» Dramatyčnaja historyja aryštu Alesi Bunievič

Hałoŭnaje
Usie naviny →