Zdaroŭje11

Navukoŭcy stvaryli preparat, jaki dazvalaje jeści sałodkaje i nie taŭścieć

Paddoślednyja myšy zastalisia chudymi pry doŭhim i častym užyvańni vysokakałaryjnaj ježy.

Navukoŭcy z Centra miedycynskich navuk Univiersiteta Techasa ŭ San-Antonia, a taksama daśledčyki ź Piensilvanskaha i Karnielskaha ŭniviersitetaŭ stvaryli preparat, jaki praduchilaje atłuścieńnie i niehatyŭnyja źmieny piečani ŭ myšej, jakich usio žyćcio karmili vysokakałaryjnaj ježaj. Vyniki daśledavańnia apisvajucca ŭ artykule, apublikavanym u navukovym časopisie Cell Reports.

Daśledčyki vyśvietlili, što lišak mahniju zapavolvaje vypracoŭku ATF u mitachondryjach. Vydaleńnie hiena MRS2, jaki nieabchodny dla transparciroŭki mahniju ŭ arhaniźmie, pryviało da bolš efiektyŭnaha mietabalizmu cukru i tłušču. U vyniku paddoślednyja žyvioły stali bolš strojnymi. Ich piečań i tłuščavyja tkanki nie pakazali prykmiet tłuščavaj chvaroby piečani, jakaja źjaŭlajecca pry niapravilnym charčavańni, atłuścieńni i dyjabiecie druhoha typu.

Dla taho, kab paŭtaryć padobny efiekt, daśledčyki raspracavali preparat CPACC, jaki abmiažoŭvaje pastupleńnie mahniju ŭ mitachondryi. Myšy, jakich karmili ježaj ź pieravahaj cukru i tłušču, zastavalisia chudymi paśla ŭviadzieńnia hetaha ekśpierymientalnaha preparatu.

«CPACC zdolny źnizić ryzyku takich kardyjamietabaličnych zachvorvańniaŭ, jak infarkt i insult, a taksama źnizić ryzyku zachvorvańnia na rak piečani, jaki časta ŭźnikaje z pryčyny tłuščavaj chvaroby piečani», — zajaŭlajuć daśledčyki, praciahvajučy ŭdaskanalvać efiekt ad preparatu.

Nahadajem, što navukoŭcy šlacham ekśpierymientaŭ na myšach apošnim časam zmahli dabicca značnych pośpiechaŭ pa roznych napramkach daśledavańniaŭ. Naprykład, stała mahčymym spynić u myšej praces stareńnia, paśpiachova vyprabavać preparat dla amal poŭnaha praćvieražeńnia ad ałkaholu i navat stvaryć zdarovaje patomstva tolki ad dvuch myšej-samcoŭ.

Čytajcie jašče:

«Daktary skazali, što ja nie žylec». Biełarus važyŭ 183 kiłahramy i vyrašyŭsia ŭšyć straŭnik. Jak dapamahło?

Štodzionnaje spažyvańnie adnoj i toj ža ježy moža vyklikać depresiju

Što zdarycca z vašym ciełam, kali štodzień jeści hrušy

Kamientary1

  • Andr
    28.03.2023
    Mahčyma i nie pataŭścieješ, "vučonyja" nakruciać-navydumlajuć, kab vyciahnuć z vas zialonieńkija na ich novyja majontki i buhaci, ale zdaroŭje ŭsio roŭna sapsuješ, niedzie hetaja "ieža" vylezie...

Ciapier čytajuć

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Usie naviny →
Usie naviny

«Bečebešnik», pra zatrymańnie jakoha kazaŭ Łukašenka, isnuje, i jon žyvy — Zazulinskaja6

18‑hadovy były palitviazień raskazaŭ, što jon svajak Cichanoŭskaj. Jaho zatrymali, kali jon jechaŭ vajavać za Ukrainu6

Jutub viarnuŭ vypusk «O(b)suždajem» z abmierkavańniem filma «Kłasnaja» — jaho błakavali na skarhu «Biełaruśfilma»3

Navukoŭcy znajšli sposab «pierazahruzić» voka i adnavić parušany zrok1

«Roŭna sutki bieź pierasadak». Na vyjeździe z Polščy ŭ Biełaruś — čerhi aŭtobusaŭ3

Babaryka i Kaleśnikava admianili pres-kanfierencyju ŭ Bierlinie43

Francyja pačynaje budaŭnictva novaha atamnaha avijanosca. Heta budzie najbujniejšy vajskovy karabiel Jeŭropy1

Žychar Baranavičaŭ katavaŭ žonku. Pahladzicie, kolki jamu dali 13

Bolš za 2500 biełarusaŭ zrabili achviaravańni siamji Mikity Miełkaziorava5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Dalar pa 3,3 rubla i pavolny rost zarobkaŭ. Čaho čakać ad ekanomiki ŭ 2026 hodzie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić