Śpikierka litoŭskaha parłamienta sustrełasia ź Cichanoŭskaj i vystupiła suprać adnolkavych sankcyj dla biełarusaŭ i rasijan
Staršynia Siejma Litvy Viktoryja Čmilicie-Nilsen zajaviła, što sankcyi ŭ dačynieńni biełarusaŭ i rasijan musiać być roznymi. Pavodle jaje mierkavańnia, viasnovaje rašeńnie parłamienta, kali abmiežavańni nie ŭraŭnavali, było słušnym, pieradaje LRT. Svaju zajavu Čmilicie-Nilsen zrabiła paśla siońniašniaj sustrečy sa Śviatłanaj Cichanoŭskaj.

«Na maju dumku, rašeńnie, što ŭchvaliŭ Siejm uviesnu, było słušnym. Ja miarkuju, što Siejm niepaźbiežna vierniecca da jahonaha abmierkavańnia, adnak ja spadziajusia, što paśla abmierkavańnia my pakiniem dyfierencyjacyju i nie budziem uraŭnoŭvać hramadzian Rasii i hramadzian Biełarusi, jakija znachodziacca tut, u Litvie», — zajaviła śpikierka.
Raniej prezident respubliki Hitanas Naŭsieda i niekatoryja litoŭskija palityki vystupili za adnolkavyja sankcyi suprać rasijan i biełarusaŭ. Heta pahražaje biełarusam novymi abmiežavańniami, naprykład, na ŭjezd u krainu dy na atrymańnie DNŽ.
Sioleta ŭ krasaviku Siejm Litvy pieraadoleŭ vieta prezidenta i ŭchvaliŭ zakonaprajekt ab roznych sankcyjach u dačynieńni da biełarusaŭ i rasijan. Adnak ciapier tema znoŭ źjaviłasia na paradku dnia paśla pieradysłakacyi ŭ Biełaruś rasijskich najmitaŭ z PVK «Vahnier», pravakacyjami dy ich pahrozami ŭ suviazi z hetym.
Cichanoŭskaja raskazała, jak biełarusy mohuć paŭpłyvać na rašeńni litoŭskich čynoŭnikaŭ adnosna abmiežavańniaŭ
U parłamiencie Litvy nie bačać patreby pašyrać sankcyi suprać biełarusaŭ
Śpikierka litoŭskaha Siejma: My pavinny patrabavać sankcyj suprać režymu Łukašenki, ale maksimalna padtrymać biełaruski narod
Litoŭskaja ministarka zastupiłasia za biełarusaŭ: Nie varta hnać ich z krainy
Premjerka Litvy: Jość niamała padstaŭ dla ŭnifikacyi abmiežavańniaŭ dla biełarusaŭ i rasijan
Ciapier čytajuć
«Byŭ hałodny, jak z Aśviencima, nie jeŭ ni miasa, ni harodniny». Što viadoma pra śmierć babrujskaha žurnalista, na jakoha zaviali kryminalnuju spravu ŭ Polščy
Kamientary