Mierkavańni33

Pasłańnie na Rastvo Mitrapalita Minskaha i Słuckaha Fiłareta

«Słava Tabie, što pakazaŭ nam Śviatło!»
(Vialikaje słavasłoŭje utrani)

Uźlublenyja archipastyry, pastyry, manachi
i ŭsie viernyja dzieci Biełaruskaj Pravasłaŭnaj Carkvy!

U dni Rastva Chrystovaha my z asablivaj jasnotaj uśviedamlajem, što naradžeńnie ŭ čałaviečym śviecie Hospada našaha Iisusa Chrysta — heta śviata vialikaha aśviatleńnia čałaviečaha rodu Śviatłom Iściny.

Čamu ŭ našaj movie słova «iścina», jak i słova «śviatło», zvyčajna nie ŭžyvajecca ŭ množnym liku? Tamu što jana nie byvaje dvaistaj, bo Iścina — zaŭsiody ad Boha. Heta ab praŭdzie kažuć, što jana, maŭlaŭ, u kožnaha svaja. I tamu raznadumstvy i supiarečnaści raździrajuć čałaviečuju supolnaść, niby staruju šatu.

U Rastvie Syna Božaha Iisusa Chrysta ažyćciaviłasia šmatviekavaja mara ludziej, jakaja zadoŭha da hetaj padziei była pradkazanaja ŭ Psałtyry: «Miłaść i iścina sustrenucca, praŭda i mir pacałujucca, — abviaščaje Starazapavietnaje Pisańnie, — iścina ŭźniknie ź ziamli, i praŭda prychilicca ź nieba» (Ps. 84: 11—12).

Praŭda Božaja prychiliłasia ź nieba ŭ dzień Dabravieščańnia Viečnadzievy Maryi, i Bažestviennaja Iścina ŭźnikła ź ziamli — ź Viflejemskaj piačory, u jakoj, pavodle śviedčańnia Anhieła Haspodniaha miascovym pastucham, «naradziŭsia… u horadzie Davidavym Spasiciel, Jaki jość Chrystos Haspodź» (Łk. 2: 11).

Upieršyniu praroctva pra Śviatło, Jakoje prychodzić u śviet, zapisaŭ prarok Isaija, jakoha narakli ctarazapavietnym jevanhielistam: «Narod, jaki chodzić u ciemry, ubačyć śviatło vialikaje; na tych, što žyvuć u krainie cieniu śmiarotnaha, śviatło zaźziaje» (Is. 9: 2).

I tut pryhadvajucca słovy adnaho z psałmoŭ, jakija apisvajuć stan niekali pałanionaha naroda: «Jany siadzieli ŭ ciemry i cieni śmiarotnym, skavanyja horam i žalezam; bo nie byli pakornymi słovam Božym i nie dbali pra volu Usiavyšniaha» (Ps. 106: 10—11).

Kali my budziem sumlennymi ŭ adnosinach da samich siabie, to niepaźbiežna zrazumiejem, što i našym prodkam, i našym sučaśnikam, dy i nam samim znajomy taki «skavany» stan dušy i rozumu, kali zabyvajecca Iścina, kali vyhaniajecca Boh, kali zahłušajecca sumleńnie, jakoje jość nie što inšaje, jak hołas Božy ŭ dušy kožnaha čałavieka.

Siońnia, u dzień śviatkavańnia Rastva Chrystovaha, davajcie nahadajem adzin adnamu pra iścinnaje značeńnie i źmiest taho, što my nazyvajem «aśvietaju». Navučajučy našych dziaciej asnovam navuk i pavyšajučy ŭzrovień svaich viedaŭ, my dobra robim. Ale kali my nie dbajem pra sumleńnie i pra takija asnovatvornyja kaštoŭnaści suśvietnaj cyvilizacyi, jak luboŭ da Boha i luboŭ da bližniaha, — my dalokija ad iścinnaha razumieńnia taho, što jość adukavany čałaviek.

Cełaja epocha ŭ historyi jeŭrapiejskaj kultury była nazvana «epochaj Aśvietnictva». Ale heta byŭ taksama i čas samanadziejnaha i spakuślivaha admaŭleńnia vučonaha rozumu ad Bažestviennaj Iściny, čas hanieńniaŭ, uźniatych suprać Hospada Iisusa Chrysta, suprać Jevanhiella lubovi i suprać Božaha Zakonu žyćcia.

Mienavita tady viedy i rozum pačali supraćpastaŭlać viery i sercu, niby jany — nieprymirymyja vorahi. I što ž sparadziła hetaja hanarlivaja epocha? Nie, nie roskvit narodaŭ, nie mir i nie dabrabyt. Jana vyklikała da žyćcia takija hramadzianskija smuty i krovapralićci, takija vojny i histaryčnyja katastrofy, jakija dahetul adhukajucca złaviesnym recham u rozumie ludskim.

Strašny vopyt pieražyvaje čałaviek, nazapasiŭšy mnohija viedy, vałodajučy prahresiŭnymi pohladami i šyrokimi praktyčnymi navykami, — ale nie aśvietleny śviatłom Bažestviennaj Iściny. Raniej ci paźniej jon uśviedamlaje, što jon nie svabodny, što jon skavany adzinotaj i biezvychodnaściu, što jon pakryty cieniem zabyćcia, i navokał — pusteča…

Da samych hłybinnych schovaŭ čałaviečaha serca źviernuta jevanhielskaje pytańnie Chrysta Zbaŭcy: «Dyk voś, kali śviatło, jakoje ŭ tabie, — ciemra, tady jakaja ž sama ciemra?» (Mf. 6: 23). I kali čałaviek pasprabuje sumlenna adkazać svajmu Tvorcu i samomu sabie na hetaje pytańnie, to jon abaviazkova pažadaje sapraŭdnaj, paŭnavartasnaj, iścinnaj aśviety.

Dyk z čaho ž jana składajecca — aśvieta čałavieka, nacyi, usiaho čałaviečaha rodu? Jana składajecca z taho, kab «dać zrazumieć narodu… spasieńnie ŭ prabačeńni hrachoŭ»; u tym, kab «aśviatlić tych, što siadziać u ciemry i cieni śmierci, skiravać nohi… na šlach miru» (Łk. 1: 76—80).

Hetaje aznačeńnie naležyć śviaščeńniku Zacharyi, jaki pramoviŭ jaho nad svaim novanarodžanym synam Iaanam — budučym Prarokam, Pradciečam i Chryścicielem Hospodnim. I kali prajšło šeść miesiacaŭ paśla pramaŭleńnia hetych słoŭ, tady zimovaj nočču ŭ horadzie Davidavym, u piačory dla aviečaha statku, Tvarec aśviatliŭ śviet Rastvom Syna Božaha — Syna Čałaviečaha, Bohadziciaci Iisusa.

I z toj pary, pavodle słova apostała i jevanhielista Matfieja, jaki śviedčyć pra ździajśnieńnie staražytnych praroctvaŭ, «narod, što siadzić u ciemry, ubačyŭ śviatło vialikaje, i ŭsim, chto siadzić u krainie i cieni śmierci, zaźziała śviatło» (Mf. 4: 14—16).

Uźlublenyja braty i siostry! My šmat razvažajem i havorym pra toje, jak pravilna vychavać razumnych i dobrych dziaciej, jak lepš ukłaści ŭ małady rozum patrebnyja i karysnyja viedy. I kali hetaja zadača bolš‑mienš vyrašanaja, nas asabliva chvaluje prablema taho, kab usie hetyja nazapašanyja skarby nie stali dla ich ciažaram, miortvym u svajoj biaspłodnaści.

I tut chryścijanie paklikany nahadać svaim słovam i spravaj, svajoju pracaju i ŭsim žyćciom svaim, što tolki ŭ Śviatle Bažestviennaj Chrystovaj Iściny pasiejanyja ziarniaty sahrejucca, i prarastuć, i raspuściać liście, jakoje ŭściešyć serca, i pryniasuć dobryja płady.

«Śviatło Chrystova aśviatlaje ŭsich»! Mienavita chryścijanie ŭ hetym śviecie paklikanyja być śvietačami, kab aśviatlać šlach iściny i žyćcia Śviatłom Chrysta Spasiciela.

Tak, razvažajučy pra padziei bolš jak dvuchtysiačahadovaj daŭniny, my dumajem pra siabie, pra sučasnaje hramadstva, pra našuju asabistuju i ahulnuju historyju. I siońnia, kali my ŭstupili ŭ novy hod hramadzianskaha letaźličeńnia, my z radaściu pierakonvajemsia, što šmatviekavy letapis našaha histaryčnaha byćcia nie pierarvaŭsia. Jon bačna prysutničaje ŭ ciapierašnim časie, i my praciahvajem jaho napisańnie — tut i ciapier.

Sioleta spaŭniajecca 100 hadoŭ z dnia pieraniasieńnia z Kijeva ŭ Połack moščaŭ śviatoj apiakunki Biełaj Rusi prapadobnaj maci našaj Jeŭfrasińni. Pryhadajem, što hetaj hadavinie na praciahu dvuch dziesiacihodździaŭ papiaredničała adradžeńnie samoj Połackaj abicieli, adnaŭleńnie duchoŭnaha simvała biełaruskaj ziamli — Kryža prapadobnaj Jeŭfrasińni, vyrab siarebranaj raki dla jaje śviatych moščaŭ, adkryćcio fresak u chramie XII stahodździa, pierad jakimi Prapadobnaja pravodziła ŭ malitvie da Boha svajo žyćcio, i, narešcie, dobraŭparadkavańnie i roskvit samoha horada Połacka.

U naš čas usio heta i mnohaje inšaje źjaŭlajecca praciaham toj aśvietnickaj dziejnaści, jakuju kniazioŭna‑ihumieńnia pačała vosiem stahodździaŭ tamu. I hetaja misija nieadjemnaja ad Śviatoj Carkvy, jakaja paklikana ŭsimi siłami trymacca zapavietu svajho Zasnavalnika i Hałavy Hospada Iisusa Chrysta: «Tak niachaj śviecić śviatło vaša pierad ludźmi, kab jany bačyli vašy dobryja ŭčynki i prasłaŭlali Ajca vašaha Niabiesnaha» (Mf. 5: 16).

Zamykajučy łancužok histaryčnych padziej nie tolki XX stahodździa, ale ŭsich vaśmi stahodździaŭ, što prajšli z času ziamnoha słužeńnia prapadobnaj Jeŭfrasińni, nam naležyć ździejśnić uspamin jaje vialikaha šeścia z Kijeva ŭ Połack, jakoje aśviaciła ziemli bratnich narodaŭ napiaredadni ich vohniennych vyprabavańniaŭ.

Viartajučy ŭ naša sučasnaje žyćcio ludskija imiony i dziejańni minułych dzion, my addajom našym prodkam i papiarednikam daninu ŭdziačnaj pamiaci. I razam z tym my prymajem na siabie paŭnatu duchoŭnaj adkaznaści za ciapierašnija i budučyja časy. Tamu nadychodziačaje śviatkavańnie 100‑hodździa viartańnia prapadobnaj Jeŭfrasińni ŭ Połack źviernuta nie tolki ŭ minułaje, ale, pierš za ŭsio, — u budučyniu našych maładych i junych pakaleńniaŭ, u Žyćcio Viečnaje, dzie «ŭsio i va ŭsim Chrystos» (Koł. 3: 11).

Voś čamu siońnia, u dni śviatkavańnia Ratva Chrystovaha, my adzinymi vusnami i adzinym sercam paŭtarajem słovy staražytnaha Psałtyra, skiravanyja da Zbaŭcy, Jaki prychodzić u śviet: «U Ciabie krynica žyćcia; u śviatle Tvaim my ŭbačym śviatło» (Ps. 35: 10). Amiń.

Fiłaret, Mitrapalit Minski i Słucki, Patryjaršy Ekzarch usiaje Biełarusi

    Rastvo Chrystova,
    2009 / 2010 h.,
    Minsk

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj29

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi pierastali pradavać zimovaje dyzielnaje paliva «Arktyka». I zrabili heta śviadoma2

Nievialički eciud Mikiełandžeła pradali za 27,2 miljona dalaraŭ. Heta rekord1

«Bro, nie kuplaj sabie bulbiany miašok — idzi ŭ zału»: biełaruski viadučy TNT raskrytykavaŭ mužčynskija kaściumy oviersajz13

Biełaruska Maryna Zujeva zaniała na Alimpijadzie 15‑je miesca2

«Čaroŭny trusik» Juryj Dziemidovič uznačaliŭ rasijski pravincyjny opierny teatr13

Cichanoŭskaja pryznałasia, što mała čym moža pamahčy biełarusam u Hruzii9

Adklučeńnie ad Starlink zapavoliła tempy rasijskaha nastupleńnia. Ale ci nadoŭha?6

Na Mahiloŭščynie buduć vyrablać čyrvonuju ikru, ale nie dla taho, kab jaje jeści5

Zachodnija śpiecsłužby sumniajucca, što za zamacham na hienierała Alaksiejeva staić Ukraina4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj29

Azaraŭ mocna pakryŭdziŭsia na słovy «psieŭdalidarki Cichanoŭskaj», što jaho Płan Pieramoha byŭ pamyłkaj

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić