Ułada44

AAC pry prezidencie: Ukaz ab rehulavańni internetu raspracavany «z kłopatam pra ludziej»

Ukaz ab rehulavańni nacyjanalnaha siehmienta sietki internet raspracavany «dla ludziej i z kłopatam pra ludziej», zajavili ŭ Apieratyŭna‑analityčnym centry (AAC) pry prezidencie Biełarusi, kamientujučy padpisany 1 lutaha dakumient.

Jak zaznačyŭ surazmoŭca ahienctva, dla raspracoŭki ŭkaza była stvorana rabočaja hrupa, kudy ŭvajšli pradstaŭniki ŭsich zacikaŭlenych ministerstvaŭ i viedamstvaŭ. «Pry raspracoŭcy dakumienta ŭličvaŭsia vopyt inšych krain. Biez hetaha vopytu my nie mahli jaho nijak raspracavać, tamu što jość roznyja padychody da rehulavańnia hetaj dziejnaści. U asnoŭnym uličvaŭsia vopyt takich pieradavych u hetym pytańni krain, jak Hiermanija, Šviecyja, ZŠA, Francyja. Taksama ŭličvali vopyt Kazachstana, dzie dastatkova surjozna prasunulisia ŭ hetym pytańni», — skazaŭ pradstaŭnik centra.

Adnym z abaviazkaŭ AAC u adpaviednaści z ukazam budzie arhanizacyja biaśpieki infarmacyi pry vykarystańni infarmacyjnych sietak, sistem i resursaŭ nacyjanalnaha siehmienta sietki interniet.

Najpierš, rastłumačyŭ supracoŭnik centra, razmova idzie pra «techničnyja miery abarony infarmacyi». «Jany praduhledžvajuć — z ukaza heta bačna — praviadzieńnie siertyfikacyi i standartyzacyi. Nikomu nie pryjemna, kali jakiści z elemientaŭ nie źjaŭlajecca siertyfikavanym, i potym pačynajucca prablemy ź im u karystalnikaŭ. Tamu standartyzacyja i siertyfikacyja hetaj pradukcyi pavinna być, i jana budzie raspracavana ŭ adpaviednaści z hetym ukazam», — zajaviŭ pradstaŭnik AAC.

Aprača taho, u adpaviednaści z ukazam centr sumiesna ź Minsuviazi vyznačyć pieralik apierataraŭ elektrasuviazi, jakija majuć «prava na propusk mižnarodnaha trafiku». «U chutkim časie — miesiac‑dva — heta budzie zroblena», — udakładniŭ surazmoŭca. Pry hetym jon padkreśliŭ, što RUP «Biełtelekam» «byŭ, jość i zastajecca ŭ adpaviednaści z zakonam Respubliki Biełaruś nacyjanalnym apierataram». «Ale nie fakt, što jon pa‑raniejšamu budzie manapalistam u davańni źniešniaha kanała. My pahladzim, vyznačymsia, prava takoje ciapier jość, budziem vyvučać hetaje pytańnie», — skazaŭ supracoŭnik AAC.

Ciapierašni paradak rehistracyi damiennych imionaŭ «asabliva mianiacca nie budzie».

«Jon pakazaŭ svaju žyćciazdolnaść, jon dziejničaje. Viadoma, što jon budzie pierapracavany ŭ adpaviednaści z hetym ukazam. Dla taho kab zakanadaŭstva ŭsio ŭzajemaŭviazvałasia, spatrebicca nievialikaja dapracoŭka ŭ častcy terminałohii, u častcy tych pracesaŭ, jakija buduć adbyvacca ŭ krainie ŭ adpaviednaści z hetym ukazam», — zaznačyŭ surazmoŭca.

Kažučy pra mahčymaść abmiežavańnia dostupu da interniet‑resursaŭ pa zapycie karystalnika,

supracoŭnik AAC zaznačyŭ, što ŭ hetaj častcy ŭkaza «vykarystoŭvali pieradavy vopyt». «Uvieś prahresiŭny śviet pajšoŭ pa šlachu samakantrolu. Raniej kali karystalnik prasiŭ u pravajdera ŭstanavić filtry i zakryć dostup da niejkich sajtaŭ, to pravajder moh admović. Zaraz jon admović nie moža, tamu što ŭ adpaviednaści z ukazam abaviazany pastavić taki filtr», — skazaŭ pradstaŭnik centra.

Surazmoŭca zaznačyŭ, što zakryćcia dostupu da apazicyjnych sajtaŭ nie płanujecca.

«Kali sajt apazicyjny, to ŭ hetym niama ničoha strašnaha. Ja viedaju, što ŭ Administracyi prezidenta, u Saŭminie možna pryjści i spakojna kupić lubuju apazicyjnuju hazietu, nijakich prablem niama. Pytańnie ŭ tym, što nichto nie pavinien vychodzić za miežy dazvolenaha, taho, što dazvolena zakanadaŭstvam», — zajaviŭ jon.

Razam z tym AAC sumiesna ź Minsuviazi daručana ŭstanavić paradak abmiežavańnia dostupu karystalnikaŭ interniet‑pasłuh da »infarmacyi, zabaronienaj da raspaŭsiudžvańnia ŭ adpaviednaści z zakanadaŭčymi aktami». «Kali budzie ŭstanoŭlena, što na jakimści interniet‑resursie raźmieščana zabaronienaja infarmacyja, to budzie vydadziena pravajderu pradpisańnie (abmiežavać dostup da sajta.). Dostup moža być zakryty da resursaŭ ekstremisckaha charaktaru. U mnohich krainach zabaronieny, naprykład, dostup da interniet‑resursaŭ «Al‑Kaidy», — zaznačyŭ surazmoŭca, padkreśliŭšy, što ŭniasieńnie resursu ŭ taki śpis možna budzie abskardzić.

Supracoŭnik AAC padkreśliŭ, što «narmalny prosty zakonapasłuchmiany čałaviek hetaha ŭkaza navat nie adčuje». Pavodle jaho słoŭ, adzinaje, što adčuje zvyčajny karystalnik, — heta źnižeńnie koštu pasłuh interniet‑apierataraŭ, bo «źjavicca kankurencyja».

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Što aznačaje źjaŭleńnie vychadcaŭ ź Biełarusi ŭ rasijskim śpiecpadraździaleńni dla asabliva važnych apieracyj i tajnych zabojstvaŭ?20

Što aznačaje źjaŭleńnie vychadcaŭ ź Biełarusi ŭ rasijskim śpiecpadraździaleńni dla asabliva važnych apieracyj i tajnych zabojstvaŭ?

Usie naviny →
Usie naviny

Minskija tralejbusy pavinny pierastać bicca tokam1

Kali ŭ 1979‑m «Kałasy pad siarpom tvaim» vyjšli pa-rusku nakładam 100 tysiač asobnikaŭ, imi handlavali minskija taksisty. Nastolki papularny byŭ Karatkievič1

Były viadučy ANT schadziŭ u masoŭku polskaha «Chto choča stać miljanieram» i raspavioŭ pra hanarar3

Biasstrašnaść i advaha. Hetyja ludzi łoviać rybu na lodzie ŭ +142

ZŠA atakavali vostraŭ Chark u Piersidskim zalivie. Praź jaho prachodzić 90% iranskaha ekspartu nafty6

«Pili kavu — i raptam vajna»: jak biełaruska sprabuje pakinuć Izrail4

Chakiejnaha zaŭziatara i kiroŭcu asudzili za palityku. Padobna, što pa spravie Hajuna2

Biudžet siaredniaj minskaj siamji składaje 3 436 rubloŭ na miesiac

ZŠA paabiacali da $10 młn uznaharody za infarmacyju pra lidaraŭ Irana

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Što aznačaje źjaŭleńnie vychadcaŭ ź Biełarusi ŭ rasijskim śpiecpadraździaleńni dla asabliva važnych apieracyj i tajnych zabojstvaŭ?20

Što aznačaje źjaŭleńnie vychadcaŭ ź Biełarusi ŭ rasijskim śpiecpadraździaleńni dla asabliva važnych apieracyj i tajnych zabojstvaŭ?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić