Śviet22

Novy śmiarotny štam vospy małpaŭ vyjavili ŭžo i ŭ Jeŭropie

Pra pieršy vypadak zaražeńnia mutavanym virusam Mpox paviedamiła Šviecyja.

Vakcyny ad vospy małpaŭ pakul nie isnuje. Foty: Jeenah Moon / AP Photo / Getty Images. Kałaž: «Naša Niva»

«My zafiksavali pieršy vypadak zaražeńnia novym štamam virusa Mpox, dyjahnastavany za miežami afrykanskaha kantynienta. Paciarpieły čałaviek byŭ infikavany padčas znachodžańnia ŭ adnoj z krain Afryki, dzie adbyłasia bujnaja ŭspyška chvaroby», — paviedamlaje Ahienctva hramadskaj achovy zdaroŭja Šviecyi, pieradaje vydańnie SVT.

Viedamstva adznačaje, što za paciarpiełym čałaviekam ažyćciaŭlajecca pilny dohlad i što ŭ dačynieńni da jaho vykonvajucca miery zaściarohi ŭ adpaviednaści z «novymi dyrektyvami».

Jašče ŭčora Suśvietnaja arhanizacyja achovy zdaroŭja (SAAZ) pryznała novy štam vospy małpaŭ z Afryki mižnarodnaj pahrozaj i ŭviała z-za ŭspyški virusa «režym hłabalnaj nadzvyčajnaj situacyi».

Hety režym aznačaje, što ciapier śviet pavinien paskoryć kliničnyja daśledavańni i pavialičyć finansavańnie stvareńnia vakcyny i inšych mier strymlivańnia zachvorvańnia, kab nie dapuścić hłabalnaj pandemii.

Sama chvaroba za niekalki miesiacaŭ achapiła jak minimum 16 afrykanskich krain, na šeść ź ich virus raspaŭsiudziŭsia ŭsiaho za 10 dzion. Zahinuła zvyš 500 čałaviek pry aficyjna paćvierdžanych kala 20 tysiačach vypadkaŭ.

Novy štam Mpox pieradajecca praz dotyki i inšyja vidy fizičnaha kantaktu pamiž ludźmi, uklučajučy pałavyja akty, asabliva kali jany mužčynskija adnapołyja. Virus taksama pieradajecca praz dychalnyja šlachi (kali ludzi stajać vielmi blizka adno da adnaho) i roznyja štučnyja pavierchni (kuchonnaje načyńnie, ručniki, paściela i inšyja). 

Pieršyja prykmiety ŭklučajuć lichamanku, hałaŭny bol, acioki, boli ŭ śpinie, boli ŭ myšcach i ahulnuju mlavaść. Jak tolki lichamanka prachodzić, moža źjavicca vysypka ŭ vyhladzie puchiroŭ, jakaja časta pačynajecca z tvaru. Zatym jana raspaŭsiudžvajecca na inšyja častki cieła, čaściej za ŭsio na dałoni i stupni. Vysypka, jakaja moža vyklikać vielmi mocny śvierb, prachodzić praz roznyja stadyi, pierš čym, narešcie, utvarajucca strupy, jakija paźniej adpadajuć, ale mohuć pakidać rubcy.

Hałoŭnaj asablivaściu novaha štamu Mpox źjaŭlajucca praciahły i amal bieśsimptomny inkubacyjny pieryjad (da 21 dnia), pavialičanaja chutkaść raspaŭsiudžvańnia (u paraŭnańni ź minułymi štamami) i bolš vysokaja śmiarotnaść (minimum 3-4% ad ahulnaj kolkaści pacyjentaŭ, što taksama pieravyšaje pakazčyki minułych štamaŭ). Śmiarotnaść virusa vyšejšaja za śmiarotnaść pieršych štamaŭ karanavirusa ŭ 2020—2021 hadach (1,2%).

U hrupach asabliva vysokaj ryzyki zaražeńnia — dzieci i žančyny.

Vysypka ad vospy małpaŭ. Fota: AR

Kamientary2

  • Vasil
    16.08.2024
    Znovu chočuć ludziej karancin zahnać, kab ad šumok i vybary ŭ ZŠA pa pošcie pravieści.
  • Vodka, kozački, traktar
    16.08.2024
    Vasil, ty virus bačyš, nie? Značyć jaho niama. Duračok

Ukrainu šturchajuć da płana B — The Wall Street Journal

Ukrainu šturchajuć da płana B — The Wall Street Journal

Usie naviny →
Usie naviny

Pad Lidaj kiroŭca ŭrezaŭsia ŭ mašynu darožnaj słužby i zahinuŭ2

«Paśla repietycyj płača pa načach». Śpiavačka Asijat Sajhidava syhraje Rahniedu ŭ rasijskaj etna-opiery z Šamanam6

Łatuška — Łukašenku: Ja hatovy ŭdzielničać u vybarach-2025, ale ty — bajaźliviec i šuler59

Kiraŭnicu adździeła markietynhu piacizorkavaha hatela sudziać za pratesty i dapamohu palitviaźniam

Dvoje našaniŭcaŭ vyjhrali žurnalisckuju premiju «Volnaje słova»9

Mužčyna, jaki napaŭ na alimpijskuju spartsmienku z Uhandy, sam pamior ad apiokaŭ

Maštabny pažar u Paleskim lashasie płanujuć patušyć da viečara1

Va Uschodnim Cimory na imšu Papy Rymskaha pryjšła pałova nasielnictva krainy1

Karpienka: Jość čatyry mahčymyja daty praviadzieńnia prezidenckich vybaraŭ u Biełarusi3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ukrainu šturchajuć da płana B — The Wall Street Journal

Ukrainu šturchajuć da płana B — The Wall Street Journal

Hałoŭnaje
Usie naviny →