U Astravieckim rajonie mužčyna vypiŭ atrutu ad kałaradskich žukoŭ, voś što stała
Jaho svajaki pieralili atrutu ŭ butelku ad prachaładžalnaha napoju z zavadskoj etykietkaj. Nijakich paznak jany nie zrabili.

Žychar Astravieckaha rajona vypiŭ atrutny rastvor dla baraćby z kałaradskim žukom.
52-hadovy mužčyna trapiŭ u reanimacyju Astravieckaj CRB z dyjahnazam «atručeńnie nieviadomym jadam». Daktaram udałosia vyratavać jaho žyćcio, piša BiełTA.
Sudovyja ekśpierty daśledavali vadkaść, jakuju vypiŭ mužčyna, i pryjšli da vysnovy, što ŭ joj utrymlivajecca chłorpiryfos. Heta fosfararhaničny piestycyd, jaki vykarystoŭvajecca dla źniščeńnia škodnikaŭ u sielskaj haspadarcy. Rečyva adnosicca da vysokaniebiaśpiečnych, jaho ŭžyvańnie moža pryvieści da śmierci.
Jak akazałasia, uviečary mužčyna ŭbačyŭ u siabie na ŭčastku butelku z napojem. Jon vypiŭ nievialikuju kolkaść vadkaści i atrymaŭ surjoznaje atručvańnie.
U butelcy byŭ rastvor atruty dla kałaradskaha žuka. Chimičny srodak u butelku z-pad prachaładžalnaha napoju z zavadskoj etykietkaj pieralili svajaki mužčyny. Nijakich apaznavalnych znakaŭ na jomistaści jany nie pakinuli.
Ciapier čytajuć
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
«Hałandski architektar», jaki adbudavaŭ Vostruju bramu i pastaviŭ sabie dom-krepaść u Hajciuniškach, akazaŭsia nijakim nie hałandcam. Ale jaho spadčyna zachaplaje
Taćciana Zamiroŭskaja pieršy raz za 11 hadoŭ viarnułasia z ZŠA ŭ Jeŭropu. Mnohija maniery, zvyčki i navat ptuški, jakich my nie prykmiačajem, vyklikali ŭ jaje buru ŭspaminaŭ
Kamientary