Bikfordaŭ šnur «bratniaj intehracyi»
Terakty ŭ Rasii nahadali, što biełarusy musiać žyć pobač z krainaj piermanientnych katastrof. Piša ŭ svaim błohu na NN Alaksandr Kłaskoŭski.
Doku Umaraŭ, pravadyr čačenskich sieparatystaŭ, abviarhaje svaju datyčnaść da vybuchaŭ u maskoŭskim mietro. I viešaje adkaznaść na rasijskija śpiecsłužby. Čakany abmien jarłykami.
Žachliva toje, što mnohija ŭ Rasii całkam surjozna ŭsprymajuć viersii pra datyčnaść uładaŭ, śpiecsłužbaŭ da cyničnaha, źvierskaha złačynstva. Heta simptom, što maralny aŭtarytet kiroŭnaj viarchoŭki tam — nižejšy za plintus.
Dać rady kaŭkazskim prablemam Maskva nie ŭ stanie. Tak što
terakty buduć tradycyjna ŭžo skarystany najpierš dziela zhortvańnia reštkaŭ demakratyi, dadušvańnia libieralnaj kramoły.
U 2004 hodzie paśla Biesłana pavodle dziŭnaj łohiki skasavali vybary hubiernataraŭ i stali farmavać Dumu całkam pa adfiltravanych partyjnych śpisach — zrabili parłamient jašče bolej maryjanietkavym. Zaraz sienatary zahamanili pra viartańnie śmiarotnaha pakarańnia dla terarystaŭ. Varta čakać sieryi navacyj represiŭnaha kštałtu.
Akramia taho,
viarchi — heta kłasika žanru — skarystoŭvajuć vybuchi, uvohule lubyja «padkopy vorahaŭ» dziela ŭzdymu patryjatyzmu, zhurtavańnia elektaratu. Niaredka vorahaŭ spačatku stvarajuć ci demanizujuć.
Pucin, niekali nabraŭšy rejtynh zaklikam mačyć terarystaŭ u sarciry, zaraz u toj samaj stylistycy zahadaŭ dastać ich sa dna kanalizacyi. Ale naŭrad ci hroznaja kanalizacyjnaja rytoryka spracuje ciapier, jak tady. Za dziesiać hatoŭ pucinskaj ery Kaŭkaz tak i nie ŭtajmavany. Jak kažuć rasijcy — «kiška tonka».
Płan «Kadyraŭ» nie spracavaŭ. Kreml atrymaŭ zusim nie toje, na što raźličvaŭ. A zaraz pasprabuj zahani džyna ŭ plašku! Jašče bolej, teraryzm raspaŭzajecca pa ŭsim Paŭnočnym Kaŭkazie, zapuskaje ščupalcy ŭ mietrapoliju.
Biełarusam zastajecca dziakavać bohu, što prajekt «sajuznaha budaŭnictva» pravaliŭsia. Ale
vialikaja chvoraja dziaržava ź impierskimi zamaškami nie choča adpuskać Biełaruś. Adzinaja sistema supraćpavietranaj abarony, KSAR, Mytny źviaz — prydumlajecca ŭsio novaja i novaja chalera, kab pryviazać, pasadzić na łancuh.
Achviary vybuchaŭ ni ŭ čym nie vinavatyja. Uvohule rasijski narod zasłuhoŭvaje spačuvańnia: u kazačna bahataj krainie masa nasielnictva žyvie ŭ haniebnych umovach, na tle jakich Biełaruś sapraŭdy moža zdacca rajem.
Ale razam z tym treba skazać horkuju reč: u płanie histaryčnym Rasija musić spłočvać strašny padatak na impierskuju spadčynu. Hetaj vypłacie nie bačna
Miž tym muskuły ŭžo nie tyja, adruźli. Saviecki technałahičny padmurak uschodniaj susiedki razvalvajecca, a madernizacyja syravinnaj ekanomiki zastajecca tolki letucieńniem Miadźviedzieva. Rasii pahražaje dalejšaje raspaŭzańnie pa švach va ŭsich sensach. Volaj losu biełarusy musiać žyć pobač z krainaj piermanientnych katastrof.
Na Miesiac nie pierasielišsia. Dy i absiekčy ekanamičnyja suviazi nierealna. Ale
hulni ŭ roznyja prajekty «postsavieckaj intehracyi» pad patranažam Kramla biełaruskaj uładzie varta akuratna, adnak paśladoŭna zhortvać.
Pabačym, ci jość apošnija vystupy tutejšaha načalstva śviedčańniem niejkaj mientalnaj evalucyi ŭ hetym kirunku, abo heta znoŭ tolki kidańnie pantoŭ. Pakul što bikfordaŭ šnur «bratniaj intehracyi» nie zatušany.
Ciapier čytajuć
«Z maskalom havary, da kamień za pazuchaju dziaržy». My daviedvajemsia ŭsio bolš novaha pra Kastusia Kalinoŭskaha — palityka, jakoha ciapier nie chapaje

Kamientary